31. augusta 2000 navštívil súdruh Kim Čong Il lesnícku stanicu Songgan vo vzdialenom horskom regióne.
Prechádzal popri robotníckej dedine, elektrárni, kúpeľnom dome a zábavnom parku a radoval sa z malebnej scenérie.
Dedinčania, ktorí sa neskoro dopočuli o jeho návšteve, sa ponáhľali v dave, aby ho videli.
Starý robotník si razil cestu davom smerom k jeho autu. Kvôli jazde po šmykľavej ceste v daždivom období roka bolo auto postriekané blatom.
Starý muž rukávmi utrel z auta špinu a z tváre sa mu kotúľali slzy.
Funkcionár v spoločnosti Kim Čong Ila sa mu v tom pokúsil zabrániť so slovami, že si zašpiní oblečenie a auto má pred sebou ešte dlhú cestu.
Robotník protestoval: “My, robotníci, nedokážeme zniesť pohľad na generálovo vozidlo ofŕkané bahnom. Nevadí mi, že moje oblečenie je zašpinené. Ako všetci vieme, bránil našu vlasť jeho vodcovstvom založeným na princípe Songun a v súčasnosti vynakladá dôkladné úsilie v drsných horách pre to, aby pripravil pôdu pre prosperitu nášho ľudu. Je jednomyseľnou túžbou našich robotníkov položiť hodvábny koberec na cesty, po ktorých bude prechádzať generál.”
Dokonca zoškriabal bahno z kolesa auta a potom sa ticho stratil v dave.
V ten večer, keď súdruh Kim Čong Il počúval príbeh z úst funkcionára, sa rozplakal.
Povedal: “Som veľmi vďačný tomuto robotníkovi. Bolo by ťažké nájsť vo svete takých dobrých ľudí, ako sú tí naši.”
Zdôraznil, že má veľké výčitky svedomia pri pohľade na ľudí, ktorí ho podporujú so všetkou úprimnosťou, pretože im neposkytuje všetko, čo je potrebné, a dodáva, že spolu s ním funkcionári musia zdvojnásobiť snahy čo najskôr vybudovať pre nich raj.
