Kórejská ľudovodemokratická republika vychováva veľké množstvo talentovanej mládeže. Medzi nimi je aj Kim Tong Mjong, ktorého nazývajú malým básnikom. Navštevuje nižšiu strednú školu Pulgungori v obvode Pottonggang v Pchjongjangu.
Je prvorodeným dieťaťom z bežnej robotníckej rodiny. Od svojho útleho detstva bol veľmi obľúbený u svojich susedov, pretože bol nezvyčajne múdry a inteligentný. Keďže už v škôlke dokázal vyriešiť rôzne matematické úlohy, nielen sčítanie a odčítanie, ale aj násobenie a delenie, nadšene hovorili, že ich dedina vychovala budúceho doktora.
Jedného dňa, keď chodil Tong Mjong na základnú školu, učiteľ na hodine rozprával príbeh o hrdinovi Ri Su Bokovi (1933-1951) a jeho básni “Pre moju jedinú vlasť“. Tento hrdina sa narodil ako syn roľníkov v čase, keď bola Kórea pod vojenskou okupáciou japonských imperialistov. Od detstva bola preňho veľmi dôležitá jeho krajina a preto počas Vlasteneckej oslobodeneckej vojny (1950-1953) zakryl svojou hruďou strieľňu nepriateľského bunkra. Tong Mjong bol hlboko dojatý týmto príbehom.
Učiteľ povedal: “Hrdina je len básnik. Hrdina Ri Su Bok je príkladom. Zomrel hrdinskou smrťou a zanechal báseň, ktorej úryvok znie: ‘Je nejaký život, nádej alebo šťastie ušľachtilejšie, väčšie alebo prekrásnejšie ako vzdať sa svojej mladosti za svoju krajinu?’ Ktokoľvek môže byť hrdinom a básnikom, ak sa bude snažiť.” Učiteľove slová prenikali do uší chlapca a chcel sa stať básnikom a hrdinom.
V ten večer povedal o svojich vnútorných myšlienkach svojim rodičom. Hoci jeho otec chcel mať z neho doktora matematiky, cenil si synovo chvályhodné zmýšľanie a potľapkal ho súhlasne po chrbte povediac, že u človeka nie je dôležité čo robí, ale ako to robí.
Preto sa jeho láskou stala literatúra a sníval o tom, že sa stane básnikom. Mal mimoriadny zmysel pre pozorovanie, predstavivosť a vyjadrovanie. Vedel pochopiť podstatu akejkoľvek veci a javu a vzájomne kombinovať svoje pocity o nich. Bol to veľmi húževnatý chlapec.
V raných dňoch na strednej škole mu jeho triedny učiteľ Ri Jong Hjang pomohol čo najlepšie využiť svoje kvality a snažil sa neustále zlepšovať obsah a spôsob výuky tak, aby sa prispôsobil jeho duševným črtom a aby posilnil jeho silu tvorivého myslenia a predstavivosti. Vďaka starostlivému vedeniu a vlastnému úsiliu sa jeho schopnosti každým dňom zlepšovali. To viedlo k vytvoreniu množstva literárnych diel. Mal želanie ukázať svoje spisy najvyššiemu vodcovi Kim Čong Unovi.
V decembri roku 2016 dokončil a daroval najvyššiemu vodcovi Decembrové vločky, zbierku jeho 12 básní, vrátane Krátkej zimnej noci, ktorá je o najvrúcnejšej túžbe za predsedom Kim Čong Ilom a “Prosím šír sa ako vôňa kvetov”, o jeho túžbe za najvyšším vodcom Kim Čong Unom, ktorý neprestajne kráča po zasneženej ceste vpred. S hrdosťou, že sa stal malým básnikom známym po celej krajine, sa zúčastnil 8. zjazdu Kórejského zväzu detí, ktorý sa konal v júni 2017 a bola naň upriamená pozornosť celej krajiny, pričom mal tú česť urobiť si spomienkovú fotografiu s najvyšším vodcom.
Keď sa vrátil domov, ukázal učiteľovi svoj účastnícky list a povedal: “V škole budem mať vždy samé jednotky.”
Čche Kwang Mjong
Preložené zo stránky exploredprk.com
