Na úsvite jedného novembrového dňa v roku 1996 prišiel súdruh Kim Čong Il do Panmundžomu, ktorý leží na vojenskej demarkačnej línii, predeľujúcej Kórejský polostrov na sever a juh. Bolo pozoruhodné, že súdruh Kim Čong Il tam šiel, vzhľadom na to, že od konca americko-kórejskej vojny v roku 1953 pokračovali vojenské stretnutia medzi KĽDR a Spojenými štátmi a že americké a juhokórejské sily páchali časté vojenské provokácie pozdĺž vojenskej demarkačnej línie.
Keď sa spolu s jeho spolupracovníkmi priblížil k Panmundžomu, začala v tejto oblasti sadať hustá hmla. Nepriateľ má v Panmundžome vždy pripravené svoje zbrane, no napriek tomu súdruh Kim Čong Il pri kontrole tejto oblasti nebol vzdialený viac ako 20-30 metrov od nepriateľského stanoviska. Zdržal sa tam dlhý čas a po celú dobu bola hustá hmla, ktorá ho obklopovala. Keď po svojej inšpekcii opúšťal Panmundžom, hmla sa náhle stratila.
Americké a juhokórejské vojenské úrady, ktoré sa neskôr dozvedeli o jeho kontrole, ostali v nemom úžase. Bývalý kórejský komisár pre mierové oddelenie ozbrojených síl OSN povedal delegátom Kórejskej ľudovej armády: “Ráno 27. novembra, kedy bola odvysielaná správa, že váš najvyšší veliteľ kontroloval Panmundžom, môj veliteľ (veliteľ americkej 8. armády) ma zavolal a pokarhal ma, pýtajúc sa, prečo som o tom nevedel, keď som bol v tom čase v Panmundžome. Povedal som, že nebolo možné nič zistiť kvôli hustej hmle. Nemohol na to nič povedať. Zdá sa, že váš najvyšší veliteľ použil kúzlo na vyvolanie hmly. Je to veľmi záhadné.”
