Jeden marcový deň v roku 1987 išiel funkcionár do kancelárie súdruha Kim Čong Ila, nesúc so sebou dokument, o ktorý požiadal. Vošiel do kancelárie, kde súdruh Kim Čong Il akurát niečo písal. Krátko potom zazvonil telefón. Súdruh Kim Čong Il naznačil funkcionárovi, aby si sadol a chvíľu počkal.
Po zavesení telefónu požiadal funkcionára, aby prečítal dokument a pokračoval v písaní. Dokument bol dôležitou správou o medzinárodnej situácii. Takže funkcionár mlčal na svojej stoličke a čakal, až dokončí písanie.
“Som pripravený. Prosím, prečítajte ho,” povedal funkcionárovi bez toho, aby zdvihol oči. Funkcionár sa postavil a začal čítať. V jednom momente súdruh Kim Čong Il povedal, že o dotyčnej veci už vie, a v ďalšom okamihu sa opýtal na dátum týchto informácií, analyzoval a vyhodnotil rôzne body správy. Po celý čas pritom písal.
Písanie prejavu a analýza situačnej správy sú intelektuálne náročné. Okrem toho je nemožné písať a rozprávať o rôznych veciach súčasne, zvlášť keď je človek sústredený na písanie niečoho dôležitého, tak ako bol súdruh Kim Čong Il.
Napriek tomu napísal správu o zintenzívnení ideologického vzdelávania.
