V auguste 1976 bol Kórejský polostrov ponorený do napätej situácie kvôli Pchanmundžomskému incidentu, ktorý bol vyvolaný Spojenými štátmi. Kórejský predstaviteľ zahraničných vecí, ktorý bol práve účastníkom 5. summitu Hnutia nezúčastnených krajín v srílanskom hlavnom meste Kolombo, zúfalo túžil dozvedieť sa o tom viac.
V priebehu niekoľkých dní od incidentu sa vrátil do svojej vlasti. Šiel navštíviť drahého vodcu súdruha Kim Čong Ila.
Sotva mohol uveriť vlastným očiam, keď videl, že súdruh Kim Čong Il počúva hudbu.
Vojna a muzika – to predstavovalo šokujúci kontrast.
Keď drahý vodca uvidel vstúpiť funkcionára, znížil hlasitosť hudby, spýtal sa ho, aký mal výlet a povedal mu, aby si sadol a počúval hudbu s ním.
Funkcionár čakal, kým hudba dohrala a potom povedal súdruhovi Kim Čong Ilovi: “V Kolombe som počul kompletnú správu o Pchanmundžomskom incidente. Úprimne povedané, cítim sa celkom nepríjemne, keď som sa vrátil domov v napätej situácii, ktorá vyzerá byť na pokraji vojny.”
Súdruh Kim Čong Il povedal: “Aktuálna situácia v našej krajine je kvôli Pchanmundžomskému incidentu veľmi napätá. Vojna môže vypuknúť kedykoľvek. Spojené štáty vyprovokovali Pchanmundžomský incident a zúrivo manévrujú aby vyvolali vojnu, využívajúc incident ako ospravedlnenie.”
Keď to funkcionár počul, bol ešte viac prekvapený, že drahý vodca v tak kritickej dobe počúval hudbu.
Súdruh Kim Čong Il pomaly pokračoval:
Spojené štáty majú navonok veľké reči, ale v skutočnosti majú strach s nami bojovať. Nie náš ľud, ale práve oni sa trasú od strachu nad incidentom. Nepovažujem ich šialené kroky za nič iné ako anachronistický prejav duševnej poruchy.
Sú to prázdne reči. Nikdy sa neodvážia skriviť ani vlas na hlave nášmu ľudu.
Počúvajúc jeho slová, ktoré boli plné ducha a dôstojnosti brilantného veliteľa, cítil funkcionár z jeho vnútra veľkú odvahu a pomyslel si, “Jeho mimoriadna odvaha, pokiaľ ide o americké vojenské vydieranie ako bezcenný bluf, naplnila túto miestnosť piesňami optimizmu a víťazstva.”
