5. novembra 1981 bol istý funkcionár vo svojej kancelárii, keď v tom zazvonil telefón. Telefonoval mu drahý vodca súdruh Kim Čong Il.
Drahý vodca sa ho spýtal tichým hlasom, či v poslednom období volal súdružke Čang Čchol Gu.
“V poslednom čase nie,” odpovedal funkcionár. Súdruh Kim Čong Il chvíľu mlčal.
V tom čase stará žena, protijaponská revolučná bojovníčka, žila sama doma. Neboli hlásené žiadne informácie, že by bola chorá alebo mala iné životné problémy, takže sa funkcionár a jeho kolegovia o ňu nezaujímali.
Funkcionár sa bál, že sa niečo stalo starej veteránke.
Súdruh Kim Čong Il pokračoval ustarosteným tónom, že v súčasnosti leží chorá v posteli a chladnička v jej dome nefunguje.
“Je mi ľúto, že som bol v mojej práci nedbalý. Nevedela som, že je chorá,” priznal sa funkcionár.
“Trhá mi srdce, keď počujem, že matka Čang je chorá. Bola kuchárkou veľkého vodcu súdruha Kim Ir Sena počas protijaponského revolučného boja. Takýto veterán je pre nás cennejší ako zlato. Vy teraz žijete šťastný život, zabúdajúc, čo je jeho koreňom.”
Vydala sa do protijaponskej partizánskej vojny a nechala jej dojčiace sa dieťa v starostlivosti druhých. Bola to verná kuchárka svojho veliteľa. Súčasný šťastný život kórejského národa bol dosiahnutý potom z tváre matky Čang a ďalších veteránov, ktorí patrili k prvej generácii kórejskej revolúcie.
Funkcionár cítil pocit viny.
Súdruh Kim Čong Il ho vyzval, aby išiel za súdružkou Čangovou a detailne sa oboznámil s jej liečbou a životnými podmienkami a dodal, aby mu hlásil a riešil problémy, ak sa nejaké vyskytnú.
Funkcionár sa ponáhľal rovno k Čangovej.
Veteránka ho ubezpečila, že je v poriadku a povedala, že jediné, čo si želá je, aby veľký vodca súdruh Kim Ir Sen a veľký vodca súdruh Kim Čong Il boli zdraví.
