„Bol som známy ako problémový človek, a tak som sa pred 10 rokmi čoraz viac odcudzil rodičom, bratom a sestrám, príbuzným, priateľom a ďalším ľuďom. Keď som vyrástol, bolo pre mňa veľmi srdcervúce pomyslieť na to, ako moja mama plakala, že má zlé dieťa. Neznesiteľnejšia bola však vlastná trpká ľútosť nad mojím minulým životom,“ povedal Kim Tong Čchol, pracovník songnamskej Bane mládeže.
Bol kritizovaný nielen svojou rodinou a dedinou, ale aj verejnosťou za to, že páchal samé priestupky a nakoniec spáchal zločiny proti krajine a dostal trest odňatia slobody.
“Bála som sa stretnutia s inými ľuďmi natoľko, že som cez deň ani nevychádzala na ulicu, pretože som zle vychovala svoje dieťa,” hovorí jeho 76-ročná matka Ra Čchun Dok.
Po dňoch ľútosti a výčitiek svedomia sa spolu so svojimi delikventnými rovesníkmi rozhodol ísť do Uhoľnej bane mládeže Songnam a vykonávať najťažšie práce v bani, aby odčinil svoje minulé hriechy. Funkcionári uhoľnej bane ocenili a podporili ich rozhodnutie viesť nový život správnym smerom a dali im svoju dôveru.
Tong Čchol a viac ako tucet ďalších mladých ľudí sa teda dobrovoľne prihlásili na obnovenie zaplavenej štôlne, ktorá bola dávno opustená. Ale rozhodnutie a realita boli dve rôzne veci.
Realita bola príliš tvrdá: po celej štôlni boli hromady bahna, záplavová voda bola vysoko po pás a steny sa mohli v každom okamihu zrútiť. Bol to náročný test ich rozhodnutia a vôle.
“Niekedy sme postúpili o jeden meter, ale keď stropy alebo steny poklesli a štôlňa sa naplnila plynom, tak sme sa vrátili o desiatky metrov, pretože sme nemohli dýchať.” Niektorí zo skupiny opustili pracovisko bez slova.
„Boli sme vtedy z toho sklamaní, ale predstavitelia uhoľnej bane nás povzbudili a podporili.”
„Poslali za nami mladých inovátorov práce, aby nás naučili, ako vykonávať banské práce, a vysoko nás ocenili za to, čo sme úspešne urobili, hoci toho bolo málo,“ povedal O Čchol Rjong, člen skupiny.
Ich namáhavé úsilie prinieslo ovocie: zaplavená štôlňa bola obnovená do pôvodného stavu za dva mesiace a začali s razením chodby.
Kim a jeho kolegovia splnili svoj plán razenia štôlne a dobrovoľne sa rozhodli pokračovať v ťažkej a namáhavej práci v uhoľnej bani. O niekoľko mesiacov neskôr bola ich dočasná pracovná skupina oficiálne pomenovaná po protijaponskom partizánskom hrdinovi ako Úderná brigáda Kim Čina.
Veľký vodca súdruh Kim Čong Il bol informovaný o skutkoch Tong Čchola 9. marca čučche 100 (2011), dva roky po vytvorení údernej brigády, a udelil mu v mene predsedu Komisie národnej obrany KĽDR amnestiu, čím anuloval jeho predchádzajúce zločiny, aby mohol začať odznova s čistým štítom.
Súdruh Kim odvtedy zdvojnásobil svoje úsilie tým, že sa rozhodol odplatiť sa ešte viac za vľúdnu starostlivosť vláde, ktorá mu dala nový život. Jeho úderná brigáda usilovne pracovala na zdvojnásobení alebo ztrojnásobení národných hospodárskych plánov, ktoré sú jej každoročne prideľované od roku 2012, a zapojila viac mladých ľudí, ktorí boli na nesprávnej ceste, aby viedli hodnotný život pre krajinu a ľud.
Vďaka tomu sa úderná brigáda, ktorá začínala so 14 členmi, rozrástla na vyše 150 členov, z ktorých približne 120 získalo štátne vyznamenanie. Mnohí z nich absolvovali online vzdelávacie kurzy niekoľkých univerzít a stali sa vynálezcami.
Dvadsaťjeden párov údernej brigády sa zosobášilo a teraz žijú šťastne v domoch postavených pri bani.
Súdruh Kim bol vybraný ako delegát na sériu národných konferencií a obdržal vysoké štátne vyznamenania. V roku čučche 104 (2015) bol poctený stretnutím a odovzdaním kytice váženému najvyššiemu vodcovi súdruhovi Kim Čong Unovi na II. Národnej konferencii príkladných cností mládeže.
„Nie som ničím v porovnaní s tými, ktorí predviedli hrdinské činy a ktorí v mladosti viedli hodnotný život. Som odhodlaný navždy pracovať ako baník na správnej ceste môjho života,“ povedal súdruh Kim.
Autor: Kwon Hjo Song, Pyongyang Times
