3. mája 1970 funkcionár informoval súdruha Kim Čong Ila, že niektorí filmoví umelci, ktorí boli na návšteve oblasti Čchongdžinu, darovali svoju kožu, aby zachránili robotníka z pazúrov smrti.
Generál bol prekvapený týmito správami. Veľmi chválil ich čin a pýtal sa, o koho ide.
Funkcionár hovoril mená.
Súdruh Kim Čong Il ich počúval jedno po druhom a prikyvoval: „Uhm,“ „Aha!“ a „Vynikajúce!“
Zrazu bol prekvapený, keď počul meno herečky.
“Kto? Čo to bolo za meno?”
Funkcionár zopakoval meno.
“To nie je možné!” zvolal generál hlasným smiechom. “Ona darovala svoju kožu.”
Herečka mala vo svojom súkromnom živote určité nedostatky; medzi jej kolegami z filmového štúdia bola známa ako príliš sebecká. Počas jednej inšpekcie štúdia bol generál veľmi znepokojený. Jedného dňa ju predvolal a radil jej: Veľký vodca súdruh Kim Ir Sen Vás pozná, ale hovorí sa o Vás, že ste zlomyseľná. To nie je správne. Ľudskú dôstojnosť nemožno kúpiť za peniaze. Správate sa sebecky a zaujímate sa viac o peniaze alebo cennosti, ako o svoju povesť medzi ľuďmi. Nakoniec zistíte, že váš život je bezvýznamný.
Herečka prisahala v slzách, že sa tak už nikdy nebude správať. Ale tento zlý zvyk ju naďalej prenasledoval.
Keď sa generál dozvedel, že v jej súkromnom živote nedošlo k žiadnemu výraznému pokroku, povedal funkcionárom, že jej musia pomôcť skoncovať s týmto jej zlozvykom, aj keď to možno bude trvať dlhšie, než sa očakávalo. Potom navrhol zahrnúť ju do skupiny filmových umelcov, ktorí mali absolvovať cestu po závodoch, aby sa mohla zmeniť medzi robotníkmi.
V deň, keď odchádzali, sa s ňou osobne stretol a poradil jej, aby sa počas návštevy zriekla starého zvyku sebectva pri práci s hutníkmi pri vysokej peci. So zreteľom na jeho slová sa usilovne snažila polepšiť sa a dokonca darovala svoju kožu, aby zachránila pracovníka v kritickom stave.
Súdruh Kim Čong Il vysoko ocenil túto krásnu vlastnosť a povedal:
Toto nie je jednoduchá záležitosť. Ide o pozitívny dôkaz toho, že politika strany zameraná na premenu umelcov podľa revolučného vzoru pracujúcej triedy sa začína vyplácať.
Potom zdôraznil potrebu venovať širokú publicitu chvályhodným skutkom umelcov.
Oceliarne v meste Čchongdžin
