Pchjongjang včera a dnes

Pchjongjang, jedna z kolísok ľudskej civilizácie, bol svedkom slávnej 5 000-ročnej histórie kórejského národa.

Ale až oslobodenie krajiny od japonskej vojenskej okupácie 15. augusta čučche 34 (1945) umožnilo, aby sa začal rozvoj mesta, ktorý skutočne prináleží ľudu.

Projekt na reguláciu koryta rieky Potchong sa uskutočnil v roku čučche 35 (1946) a vďaka nemu sa zabránilo škodám, ktoré spôsobovali povodne pri pravidelných obdobiach dažďa, čo umožnilo ďalší rozvoj mesta.

Keď bol Pchjongjang počas trojročnej vojny proti agresívnym imperialistickým silám Spojených štátov amerických a ich vazalov v 50. rokoch 20. storočia zničený na trosky, imperialisti tvrdili, že Pchjongjang nebude znovu vystavaný ani za sto rokov.

Kórejčania sa však dynamicky pustili do boja v povojnovej rekonštrukcii a prvou novovybudovanou ulicou v Pchjongjangu bola ulica Sungni a neskôr postupne ulice Čchongnjon a Čchilsongmun.

Najmä v 70. a 80. rokoch minulého storočia bol Pchjongjang svedkom zlatého veku stavebníctva, ktorý zmenil jeho vzhľad na nepoznanie, vrátane vzniku nových ulíc a monumentálnych štruktúr, vrátane ulíc Ragwon, Munsu, Čchanggwang, Pukse a Kwangbok, Veže myšlienky čučche, Veľkej ľudovej študovne, Paláca školákov Mangjongde a Štadióna 1. mája.

Začiatkom 90. rokov bola postavená ulica Tchongil v oblasti Rangnang na východe Pchjongjangu.

V posledných desiatich rokoch prešiel Pchjongjang ďalšími úpravami. Nádherné ulice ako napríklad ulica Čchangdžon, Ulica vedcov Miré, ulica Rjomjong a ďalšie vyrástli ako huby po daždi; taktiež boli postavené moderné kultúrne zariadenia ako Ľudové divadlo, Stredisko rekreácie ľudu Rungna, Vodný park Munsu a Vedecko-technický komplex.

Pchjongjang, známy ako veľkolepé mesto malebnej krásy, sa neustále skrášľuje.