15. august je dňom, ktorý je mimoriadne dôležitý v kórejských dejinách. V tento deň pred 75 rokmi sa skončila japonská vojenská okupácia Kórey, vďaka čomu došlo k jej oslobodeniu. Inými slovami, bol to deň, keď Kórejská ľudová revolučná armáda zvíťazila vo vojne proti japonskému imperializmu.
Vďaka čomu sa však podarilo zvíťaziť?
Prvým kľúčom k úspechu bola ideologická a mentálna prevaha Kórejskej ľudovej revolučnej armády a jej šikovná stratégia a taktika.
Keď generál Kim Ir Sen, veliteľ Kórejskej ľudovej revolučnej armády, spustil protijaponský ozbrojený boj pod zástavou myšlienky čučche, veril, že ideologická a duševná presila armády bude rozhodujúca pri víťazstve alebo porážke vo vojne. Od prvých dní vojny venoval hlavnú pozornosť tomu, aby sa z jeho armády stala skupina ľudí silných v ideológii a vo viere, a viedol ich k tomu, aby v najsvätejšej národnej vojne za oslobodenie prejavili čo najväčšie hrdinstvo.
Protijaponský ozbrojený boj priniesol mnoho príkladov, ktoré dokazujú, akí silní boli vojaci Kórejskej ľudovej revolučnej armády v ideológii a vo viere. Jeden z nich zablokoval nepriateľské guľometné hniezdo vlastným telom, aby otvoril pre svoju jednotku cestu k útoku, a druhý si odhryzol jazyk uprostred nepriateľského mučenia, aby si zachoval svoje revolučné princípy. Bola tam aj žena – bojovníčka, ktorá síce pripravená o zrak nepriateľským mučením, zakričala: „V revolúcii vidím víťazstvo!“ tesne pred jej popravou.
Generál Kim Ir Sen vynaložil veľké úsilie posilneniu Kórejskej ľudovej revolučnej armády na armádu vynikajúcu po stránke stratégie a taktiky.
Počas protijaponského ozbrojeného boja vytvoril rôzne gerilové taktiky – prenasledovacie operácie za nepriateľskými líniami, taktiku provokovania na východe a útoku na západe, „teleskopickú taktiku“ podnecujúcu nepriateľské jednotky k vzájomnému boju, sústredenie a rozptýlenie síl, koncentrovaný útok veľkej jednotky a prekvapujúci útok malých jednotiek, prudký manéver, taktika nalákania a prepadu a taktika okruhu.
Nepriateľ často sledoval dôvtipnú taktiku kórejskej partizánskej armády a ponosoval sa, že nikde v armádnych knihách o vojenskom umení alebo taktike sa o niečom takom nepíše.
Druhou vecou, ktorá prispela k víťazstvu, bola jednota medzi partizánmi a ľudom a duch sebadôvery.
Súdruh Kim Ir Sen definoval slogan „Tak ako ryby nemôžu žiť bez vody, tak partizáni nemôžu žiť bez ľudu“ ako spôsob existencie a princíp činnosti partizánskej armády. Keď jeho armáda vstúpila do dediny, vždy zdieľal s dedinčanmi ich pot a strasti, hovoriac, že je tiež synom ľudu – niekedy narúbal drevo na kúrenie, inokedy dedinčanom doniesol vodu.
Všetci dôstojníci a vojaci Kórejskej ľudovej revolučnej armády žili životom spojeným s ľudom. Jednota armády a ľudu bola faktorom, ktorý umožnil kórejským partizánom dosiahnuť v boji víťazstvo, a to aj bez akejkoľvek podpory zo zahraničia.
Veliteľ Kim Ir Sen povzbudzoval svojich vojakov, aby vlastnými silami vyriešili všetky problémy, ktoré sa vyskytli počas partizánskej vojny, zdôrazňujúc tak heslo “za dosiahnutie kórejskej revolúcie vlastným úsilím“. Kórejskí partizáni opravovali zbrane rôznych typov, vyrobili Jongilskú bombu a sami si vyrábali drevené zbrane v lesných zbrojovkách. Duch sebadôvery sa stal súčasťou novej epochy v dejinách boja Kórejcov za národnú nezávislosť, v ktorej sa vytvorilo z ničoho niečo, čo predstavovalo hlavný duchovný faktor pri dosiahnutí veľkej veci víťazstva v ich boji proti Japonsku.
Zásluhy veľkého vodcu súdruha Kim Ir Sena na porážke hrozivého japonského imperializmu v náročnej, 15-ročnej krvavej partizánskej vojne a dosiahnutie veci národného oslobodenia Kórey, budú naveky žiariť v histórii.
Text poskytnutý Veľvyslanectvom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky v Prahe
