Skip to content

Anekdoty zo života KIM ČONG ILA: Obdiv vedcov

Počas svojej návštevy Ruska v lete 2001 navštívil súdruh Kim Čong Il sibírsku pobočku Ruskej akadémie vied.

Pod vedením riaditeľa pobočky preskúmal nástenku so schémami, ktoré vizuálne znázorňujú úspechy pobočky. Po porovnaní sprievodcovho vysvetlenia s grafmi a prezretí mnohých číselných hodnôt, symbolov a vzorcov prikývol. Poukázal na zakrivené čiary v grafoch a uviedol, že takmer rovnaké štandardné hodnoty a namerané hodnoty ukazujú, že výsledky výskumu boli dosť dobré. Sprievodca ho potom naviedol na diagram medzi grafmi a začal vysvetľovať.

Po niekoľkých slovách súdruh Kim Čong Il povedal, že tomu rozumie a môžu prejsť k niečomu ďalšiemu. Sprievodcovou tvárou prešiel pochybný výraz. Súdruh Kim Čong Il však uviedol, že nie je potrebné, aby vysvetľoval diagram, ktorý tieto grafy popisoval, pretože mu rozumel bez vysvetlenia.

Nasledujúce sa stalo, keď navštívil Štátne kozmické stredisko Chruničeva. Súdruh Kim Čong Il sa pri skúmaní výskumného zariadenia v stredisku pýtal sprievodcu, či sa pozerá na vesmírnu stanicu Mir. Sprievodca odpovedal, že je to tak, ako hovorí.

Po pohľade na exteriér stanice súdruh Kim Čong Il navrhol sprievodcovi, aby sa pozreli dovnútra. Vesmírna stanica Mir, kryštalizácia špičkovej kozmickej vedy a technológie, bola pýchou Ruska po mnoho rokov. Orgány vesmírneho strediska teda špeciálne vybrali špičkového experta, ktorý by stanicu podrobne opísal súdruhovi Kim Čong Ilovi. Keď sa súdruh Kim Čong Il poobzeral po interiéri stanice, ešte predtým, ako sprievodca začal vysvetľovať, uznanlivo pokýval hlavou. Sám vysvetlil interiér a ukázal na ovládací panel letu, obytné priestory posádky, dokovací port a prechodovú komoru pre výstupy do vesmíru.

Ruský vedec neskôr povedal: „Už predtým som vedel, že Kim Čong Il je človek s encyklopedickými znalosťami. Ale nevedel som, že má také dobré znalosti o kozmickej vede. Je to skutočný génius.“


Anekdoty zo života Kim Čong Ila, 1. diel. Pchjongjang: Nakladateľstvo cudzojazyčnej literatúry, 2012, s. 24 – 25