Nasledujúce sa odohralo v jeden septembrový deň roku 1962, počas jeho pôsobenia na Univerzite Kim Ir Sena, keď súdruh Kim Čong Il bol na návšteve vojenského tábora v Oun-dongu.
Ráno bolo chladno, ale ako vždy si dal studený kúpeľ v horskom potoku. Jeden študent sa ho opýtal, či má v úmysle pokračovať vo vojenskej kariére po ukončení univerzity.
Táto nečakaná otázka vyvolala u súdruha Kim Čong Ila srdečný smiech. Spýtal sa svojich spolubývajúcich, či sú zvedaví na jeho budúcu kariéru a čo si o nej sami myslia. Táborníci mu povedali o svojich predstavách.
– “Teraz sa špecializuješ na politickú ekonómiu, takže sa budeš uberať týmto smerom.”
– “Máš osobitný záujem o vojenské záležitosti, takže budeš pokračovať vo vojenskej kariére.”
Potom, čo sa na nich súdruh Kim Čong Il chvíľu pozeral, povedal:
Zaujíma ma pero i meč. Mám v úmysle nenútene nadviazať vzťah s oboma oblasťami bez akejkoľvek zaujatosti voči jednej z nich. Myslím tým, že ich nechcem ovládať priemerne, ale dokonale a preskúmať ich do hĺbky. V súčasnej situácii v našej krajine nie je nič dôležitejšie ako vojenské záležitosti. Štátnik by sa mal dobre orientovať v civilných aj vojenských záležitostiach. Človek v politike musí byť všestranný vo vojenských záležitostiach. Imperialisti neustále budujú svoje ozbrojené sily, aby potlačili socialistické krajiny a manévrujú tak, aby rozpútali vojnu, ak sa im naskytne príležitosť. Z tohto dôvodu musí byť štátnik dobre zbehlý v oboch odboroch. A keďže sa vojenská veda a technika v dnešnej dobe vyvíja na veľmi vysokej úrovni, človek by mal do hĺbky a dokonale ovládať vojenské záležitosti.
Všetci táborníci boli veľmi dojatí.
Súdruh Kim Čong Il nielenže považoval svoju budúcu kariéru za svoju osobnú, ale priamo ju spájal s budúcnosťou svojej krajiny a svojho národa. Ďalej uviedol, že politik nie je politikom v pravom zmysle slova, ak ignoruje vojenské umenie, a že prestíž, poslanie a talent moderného štátnika musia byť vyjadrené v jeho vojenských schopnostiach, guráži a veliteľských schopnostiach.
S nadšením uviedol, že zastáva najvyššiu prioritu vojenských záležitostí a je pripravený potvrdiť, že jeho prvoradým záujmom je armáda a že vždy uplatňuje politiku zameranú predovšetkým na armádu.
Anekdoty zo života Kim Čong Ila 1. Pchjongjang : Vydavateľstvo cudzojazyčnej literatúry, 2012, s. 86 – 87
