Skip to content

Návšteva KĽDR po piatich rokoch

 

V dňoch 11. 4. – 18. 4. čučche 113 (2024) navštívila Kórejskú ľudovodemokratickú republiku česko-slovenská delegácia Spoločnosti česko-kórejského priateľstva Pektusan. Išlo o prvú návštevu Čechov a Slovákov v Kórei po piatich rokoch, počas ktorých nebolo možné do krajiny cestovať v dôsledku pandémie covid-19. Delegácia bola vedená 1. podpredsedníčkou Pektusanu súdružkou Květou Šlahúnkovou. Pozvaní sme boli pri príležitosti 112. výročia narodenia zakladateľa a prezidenta KĽDR súdruha Kim Il Sunga (v ruskej transkripcii Kim Ir Sena).

Aj počas pobytu našej návštevy v KĽDR stále platili niektoré opatrenia týkajúce sa covidu-19, napríklad meranie teploty, dezinfekcia a podobne. Po prílete do Pchjongjangu sme už cestou do hotela mali možnosť vidieť, že hlavné mesto sa rozrastá a modernizuje, vznikajú v ňom nové štvrte. Mesto je stále čisté a usporiadané, ako si to pamätáme z predchádzajúcich návštev.
 

Hlavným bodom nášho pobytu v KĽDR bol medzinárodný seminár o myšlienkach čučche, ktorý sa konal 14. apríla pod heslom „Nezávislosť, spravodlivosť a budúcnosť ľudstva“. Uskutočnil sa v Ľudovom paláci kultúry. Na seminári bolo celkovo prítomných 85 delegátov z 28 krajín sveta a viac ako 70 kórejských výskumníkov a pracovníkov KASS-u (Kórejská asociácia spoločenských vedcov).

S prejavmi vystúpili kórejskí predstavitelia KASS-u, ako aj viacerí zahraniční delegáti vrátane generálneho tajomníka IIJI (Medzinárodný ištitút myšlienok čučche) Keničiho Ogamiho, jeho zástupcu Mattea Carbonelliho, zaslúžilého súdruha a predsedu Britskej asociácie priateľstva s KĽDR Dermota Hudsona alebo ruského koreanistu Alexandra Voroncova. Veľmi rázne, antikapitalistické a neokolonializmus odsudzujúce prejavy mali delegáti z afrických krajín.

Vo vystúpeniach rečníkov odznelo, že je nutné ďalej študovať myšlienky čučche, šíriť a uskutočňovať ju v rámci podmienok druhých štátov, rozvíjať ju a získavať pre jej vec ďalších ľudí. Práve tento seminár bol dobrou šancou pre nový rozvoj týchto myšlienok po období pandémie, počas ktorej činnosť viacerých organizácií bola obmedzená.
 

Na Deň Slnka, alebo ako to po novom zvyknú nazývať, aprílový sviatok, pršalo a bolo chladnejšie počasie. Boli sme v Národnom múzeu darov, kde sa nachádzajú dary pre vodcov KĽDR od Kórejčanov z celého sveta. Nachádza sa v Mangjongde, pri vstupe sú dve veľké mramorové sochy vodcov Kim Il Sunga Kim Čong Ila. Múzeum strážili veľmi pekné gardistky, ale žiaľ, nemohlo sa v ňom fotografovať. Údajne obsahuje okolo 9 000 darov. Prekvapilo ma, ako rýchlo všade odstránili zmienku o jednotnej Kórei a znározňujú ju všade rozdelenú, po vyhlásení novej politiky zo začiatku tohto roka.

Poobede sme išli na Mansude, kde sme si uctili pamiatku veľkých vodcov pri ich sochách. Odtiaľ sme sa presunuli do cirkusu. Predstavenie bolo zaujímavé a akrobati predvádzali pozoruhodné kúsky.
 

V rámci našej návštevy KĽDR sme dvakrát navštívili aj múzeum respektíve obchod s poštovými známkami, jeden sa nachádza hneď pri hoteli Korjo a druhý v obvode Rangrang. V KĽDR je filatelia dosť populárna. Okrem známok, pohľadníc či poštových obálok tam bolo možné kúpiť si aj kórejskú kozmetiku.

Podvečer 16. apríla sa konal koncert Národného symfonického orchestra pri príležitosti výročia narodenia večného prezidenta súdruha Kim Il Sunga, v ktorom odzneli inštrumentálne i vokálno-inštrumentálne úpravy viacerých známych kórejských piesní. Po koncerte sme mali stretnutie s vedúcimi predstaviteľmi KASS-u a tiež s generálnym tajomníkom Spoločnosti kórejsko-českého priateľstva súdruhom Han Čong Ungom. Podávalo sa viacero chodov vrátane „pchjongjanských studených nudlí“, známej miestnej špeciality.
 

Večer sme ešte navštívili výstavisko Wolhjang, nachádzajúce sa pri Víťaznom oblúku, kde sa dal nakúpiť obrazy, suveníry, oblečenie, rôzny spotrebný tovar ako čaje, káva, alkohol, sladkosti a tiež kórejské cigarety. Bolo však vidieť, že v KĽDR sa obmedzuje fajčenie, počet fajčiarov klesá a pribúdajú miesta, kde je fajčiť zakázané. Zatiaľ čo predtým fajčili takmer všetci muži v krajine, dnes je to údajne asi 50 %. Ženy našťastie nefajčili ani predtým, ani teraz a dúfam, že tento trend tam ani nepríde.

Počas nášho pobytu bola na návšteve KĽDR taktiež delegácia vysokopostavených čínskych predstaviteľov a v hoteli Korjo, ktorý bol vyzdobený v duchu čínsko-kórejského priateľstva, boli ubytovaní čínski komedianti, ktorí pravdepodobne účinkovali na Aprílovom jarnom umeleckom festivale priateľstva, na ktorom vraj vystupovali aj českí akrobati. Naša delegácia sa ale týchto predstavení nezúčastnila.

Západné médiá často šíria o KĽDR rôzne polopravdy, alebo aj vyslovene nepravdy. Napríklad nedávno sa objavil článok, že tam zakázali chovať psy ako domáce zvieratá. Takéto články sa objavovali už aj po minulé roky a je zjavné, že to nie je pravda. Náš sprievodca mi potvrdil, že množstvo ľudí v krajine chová psov ako domáce zvieratá a na ulici sme tiež videli niekoľko ľudí so psom. Takisto sa šíria klamstvá, že ženy v KĽDR nemôžu jazdiť na bicykli. Šíri to dokonca i jedna známa „koreanistka“. Z autobusu aj pri pešej prechádzke po Pchjongjangu sme videli veľké množstvo žien na bicykli, niekoľko z nich sa mi podarilo aj odfotiť (nechcel som moc okato fotografovať ľudí, pretože Kórejci to nemajú radi a aj u nás by sa asi málokomu páčilo, keby ho niekto začal na ulici len tak fotiť). Ale ako dôkaz som niekoľko fotografií urobil. Alebo vraj v Pchjongjangu môžu žiť iba „výstavní“ ľudia, starí ľudia nemôžu chodiť po ulici a podobné výmysly. Videli sme množstvo aj starých, šedivých ľudí, s paličkou. Prečo by sa nemohli pohybovať po ulici? Niektoré klamstvá buržoáznych médií o Kórei sú absurdné a je smutné, že veľa ľudí u nás im stále verí.

 

Ženy na bicykli boli úplne bežným zjavom

 

Návšteva KĽDR zanechala na mňa a verím že i na celú delegáciu silný dojem, potešilo ma, že navzdory mojim obavám som nezaznamenal, že by po piatich rokoch v krajine došlo k nejakej výraznej westernizácii, preberaniu západných trendov a stále v krajine vládne silný socialistický a kolektivistický duch. Neexistuje tam nezamestnanosť, každý má prácu, ale ľudia sa tak nenaháňajú za peniazmi ako u nás. Nenájdete tam posprejované steny, neporiadok a neprispôsobivé živly na uliciach. V uliciach je vysoká bezpečnosť a vysoký dôraz je kladený na vzdelanie mládeže. Verím, že to tam tak ostane aj naďalej.
 

 

Ť1