Funkcionári z úseku správy pamiatok súvisiacich s históriou revolučných aktivít Kim Ir Sena zistili, že Čche Hjon, ktorý bojoval v protijaponskom ozbrojenom boji spolu so súdruhom Kim Ir Senom, má pištoľ z čias bojov.
Išli za veteránskym bojovníkom a požiadali ho, aby daroval pištoľ, s tým, že je to dôležité pre vzdelávanie budúcich generácií. Čche Hjon skríkol:
– Čože? Minule ste ma prehovorili, aby som daroval moju jantárovú fajku a dnes žiadate o moju jedinú pištoľ?
Jantárová fajka bola jediná vec, ktorú mu súdruh Kim Ir Sen daroval počas protijaponského odboja.
Pri ich piatej návšteve konečne Čche Hjon povedal:
– Nemôžem si pomôcť. Vezmite si ju.
Vyberajúc ju trasúcou rukou z trezora, pozrel sa na ňu a druhou rukou ju dlho hladil.
– Vezmite si ju, toto je moja posledná vec, dúfam, že pomôže pri vzdelávaní mladších generácií.
Zjavne sa nedokázal pozerať na to, ako sa pištoľ dostáva do cudzej tašky, tak obrátil svoju smutnú tvár.
Súdruh Kim Čong Il sa o tom dozvedel neskôr. Spomenul si, že keď ho navštívil krátko po oslobodení krajiny, spal veterán s hlavou na drevenom puzdre s pištoľou.
Vtedy sa ho opýtal:
– Prečo spíte na drevenom puzdre a nie na vankúši?
– Je to môj dlhoročný zvyk, keď som bol mladý, spával som na drevenej podložke, a ako partizán na puške alebo pištoli. Pištoľ mi stále dodáva pohodlie pri spánku.
– Ale už sa už nemusíte držať tohoto zvyku, keď je krajina oslobodená, nie?
– Mýliš sa. Ako vieme, Kórea bola oslobodená, ale bola rozdelená pozdĺž 38. rovnobežky a zradca Li Syn Man nalieha na svoju juhokórejskú armádu, aby dobyla sever. Zrejme mi nie je súdený tvrdý spánok na vankúši.
Veterán, ktorý spí na drevenom puzdre od pištole – to bola prezývka Čche Hjona. Musel byť veľmi smutný, že sa musel vzdať svojho drahého, dávneho spoločníka.
Kim Čong Il povolal funkcionára, ktorému porozprával vyššie uvedený príbeh. Povedal mu:
– Myslím, že je správne vrátiť pištoľ Čche Hjonovi. Choď a povedz mu, že som ťa poslal, aby si mu poďakoval za svoj príspevok k vzdelávaniu mladších generácií. Uisti ho, že mu dávaš pištoľ späť, pretože Strana sa rozhodla odložiť výstavu takých relikvií, ako je jeho pištoľ.
– Chápem, pane, ale viete, že on sa vzdá všetkého pre iných, ak to má nejaký význam. Bojím sa, či by bol ochotný ju vziať späť.
– Povedz mu, že ja, jeho mladší revolučný súdruh, ju posielam späť, ako dôkaz mojej viery, že celý zbytok svojho života bude venovať posilňovaniu našich revolučných ozbrojených síl. Potom ju určite prijme.
O niekoľko dní neskôr funkcionár vzal pištoľ so sebou k Čche Hjonovi. Otvoriac drevené puzdro sa veterán prekvapil pri pohľade na pištoľ.
– To je moja pištoľ.
– Nie je.
– Ale je.
– Predtým ste ju darovali, takže toto je nová od Strany.
– Ach, ste rozumný.
Funkcionár povedal veteránovi, čo rozprával Kim Čong Il o pištoli.
Vidiac pištoľ, ktorá bola jeho majetkom, ale teraz nadobudla nový význam, cítil sa Čche Hjon vďačný Kim Čong Ilovi.
