Jedného marcového dňa v roku 1996 bol súdruh Kim Čong Il na inšpekcii frontovej pozície na hore Tedok. Stanovište je umiestnené tam, kde sú nepriateľské sily tak blízko k sebe, že smrtiaca streľba môže vypuknúť pri najmenšej provokácii. Po vystúpení na pozorovateľňu na kopci, ktorá bola v čo najbližšej vzdialenosti od nepriateľa, dal súdruh Kim Čong Il dal pokyny jednotke a nechal sa odfotografovať s vojakmi.
V tvárach dôstojníkov sa zračila úzkosť.
V ten večer ho prosili: “Najvyšší veliteľ, prosíme Vás, nechoďte už na prednú líniu. Toto nie je len požiadavka dôstojníkov.”
Súdruh Kim Čong Il uprene pohľadel na ustarostených dôstojníkov a potom povedal, že plne chápe, ako sa cítia a je im vďačný za ich obavy. Potom sa pozrel na juh a s výrazom, ktorý naznačoval, že mu chýbajú vojaci na prednej línii, povedal:
“Moji synovia a dcéry teraz obhajujú svoju krajinu na fronte. Musím ich vidieť, aby som vedel o ich životných podmienkach a povzbudili ich. Preto musím chodiť na prednú líniu.”
Dôstojníci nemohli nič namietať. Ako by ho mohli odradiť od návštevy svojich synov a dcér?
Súdruh Kim Čong Il na inšpekcii jednotky KĽA na hore Tedok v marci čučche 85 (1996)
