9. septembra vysielali v televíznej relácii pri príležitosti osláv 70. výročia založenia KĽDR reportáž o rodine starenky.
Bola to rodina súdružky Hwang Čchang Bong vo veku 103 rokov, a jej potomkovia žijúci v Keson-dong, v obvode Moranbong v Pchjongjangu, rozprávajúci o svojom šťastnom živote, ktorý si užívajú pod vrelou starostlivosťou Republiky.
Starenkine piesne
Súdružka Hwang Čchang Bong sa narodila ako najmladšia dcéra spomedzi piatich súrodencov v provincii Kjonggi v novembri 1915, keď bola Kórea pod japonskou vojenskou okupáciou.
Sedem členov rodiny žilo v malom jednoizbovom dome, trpiac chudobou a hladom. V detstve bola nútená pracovať bez akejkoľvek nádeje na vzdelanie.
Oslobodenie Kórey v auguste 1945 jej prinieslo nový život hodný človeka.
Získala vzdelanie v školách pre dospelých a spokojne pracovala na poli, na vlastnej pôde, ktorá jej bola bezplatne pridelená. Neskôr sa vydala a viedla šťastný život so svojimi piatimi deťmi.
V tých časoch spievala Pieseň emancipácie žien – pieseň, ktorá vyzývala všetky ženy, aby sa energicky zapojili do revolučného boja za dosiahnutie svojej spoločenskej emancipácie a vytvorenia nového života bez feudálnych okov.
Pieseň ju sprevádzala po celý jej život a bola pre ňu zdrojom sily.
Keďže cítila viac než ktokoľvek iný vďačnosť svojej krajine, ujala sa vedenia pri pomoci frontu počas Vlasteneckej oslobodeneckej vojny (jún 1950 – júl 1953), aby bránila vlasť drahšiu než jej vlastný život.
V období povojnovej obnovy a socialistickej výstavby mala povesť inovátorky práce v továrni. Aj keď predčasne stratila svojho manžela, pracovala ako funkcionárka zväzu žien a poskytovala skvelú službu prosperite krajiny.
Teraz vedie šťastný život ako hlavu svojej rodiny, spieva piesňu Nech dni plynú.
Oplatiť výhody krajine
Má 52 potomkov, ktorí pracujú v rôznych funkciách a na rôznych pracovných pozíciách, vrátane Hrdinu práce, doktorov filozofie, pedagógov, riaditeľa, vedcov a príslušníkov vojska. 32 z nich absolvovalo univerzity, ostatní sú žiaci a študenti na základných, stredných a vyšších stredných školách.
Väčšina z nich žije v moderných bytových domoch pre lektorov Univerzity Kim Ir Sena a v bytoch na uliciach vedcov Miré a Rjomjong, v hlavnom meste Pchjongjangu.
Prof. Dr. Song Sun Ok, jej druhá dcéra, ktorá pracuje ako vedúca katedry na pedagogickej fakulte v Pchjongjangu, hovorí: “Vďaka úprimnému prianiu mojej mamy, som sa mohla venovať vzdelávaniu rastúcich generácií, zatiaľ čo ona sa starala o môjho manžela a deti. Jedného dňa, keď som už mala viac ako 60 rokov, som jej povedala o mojom úmysle odísť zo zamestnania a starať sa o svoje vnúčatá. Chvíľu mlčala a potom mi povedala, aby som oplatila výhody krajine, ktorá ma vychovala a posunula vpred.”
A tak napísala desiatky zväzkov učebníc a zároveň vyučovala na vysokej škole po dobu 46 rokov a spravila z mnohých študentov spoľahlivé piliere krajiny.
V súčasnosti deti súdružky Hwang spoľahlivo vykonávajú svoju prácu, napriek vysoko pokročilému dôchodcovskému veku.
Vďaka skvelému socialistickému systému
Čo je úžasné, nie je len jej pokročilý vek. Súčasťou jej každodennej rutiny je čítanie novín Rodong Sinmun (Noviny práce, pozn. prekl.), na počudovanie všetkých bez pomoci okuliarov.
Keď má návštevu, ponúkne im čaj a koláče a rozpráva sa s nimi o svojom živote, pričom si dobre pamätá na roky a dátumy. Každý je dojatý jej nádhernými spomienkami.
Vždy vstáva skoro ráno, aby sa nadýchala čerstvého vzduchu a poupratovala izbu. Často pomáha pri varení a pravidelne je každý deň určité množstvo mäsa, vajec, zeleniny a ovocia.
Kedykoľvek sa jej niekto spýta na tajomstvo jej dlhovekosti, odpovedá: “Moji rodičia zomreli, keď som bola dieťa. Ale ja som sa dožila viac ako sto rokov, užívajúc si výhody nášho skvelého socialistického systému. Nemusím mať obavy o seba a mojich rodinných príslušníkov, pretože naša krajina poskytuje mojim deťom bezplatné vzdelanie, posúva ich vpred, a stará sa o moje zdravie po celý rok.”
Najkrajšie chvíle sú pre ňu vo večerných hodinách, keď dostáva telefonáty od svojich detí, vnúčat a pravnúčat, ktoré žijú inde.
Keď sa spolu rozprávajú o aktuálnych udalostiach a príbehoch uvádzaných v médiách, požiada ich, aby v záujme svojej láskavej krajiny pracovali viac.
Naša vlasť (Nenara) – naenara.com.kp
