V júli 2001 drahý vodca súdruh Kim Čong Il cestoval vlakom do Ruskej federácie.
Prišiel do jedálenského oddielu hodnú chvíľu popoludní, pretože bol zaujatý svojou prácou. Vidiac funkcionára, ktorý pozeral z okna, spýtal sa ho, nad čím premýšľa.
Po tom, čo funkcionár narýchlo privítal vodcu, odpovedal, že premýšľa nad tým, ako plniť úlohu, ktorú mu súdruh Kim Čong Il zadal predchádzajúci deň.
Súdruh Kim Čong Il mu povedal, že u funkcionárov je dobrým zvykom hlboko premýšľať a zisťovať, čo chýba, skôr ako sa niečím začnú zaoberať. Potom ho pozval na obed, sadol si vedľa neho a opýtal sa ho, o čom premýšľal počas niekoľkých dní cesty z Chasanu.
Po chvíli váhania funkcionár odpovedal, že si myslí, že Sibír je skutočne obrovská a že ruský ľud musel prekonať veľké problémy pri stavbe transkontinentálnej železnice.
Súdruh Kim Čong Il prikývol a povedal, že on sa ponoril do praktických otázok. Potom povedal:
„Od okamihu, keď som vstúpil na ruské územie, som počítal, koľko vlakov sme míňali. Robil som to tak, že cez deň som sa pozeral z okna a v noci som počúval zvuk prechádzajúcich vlakov. Počas toho som robil všeobecný odhad zloženia vlakov a množstva nákladu, ktorý prepravovali. Keď som bol natoľko unavený, že som musel spať, požiadal som niekoho iného, aby zaujal moje miesto.“
Jeho postreh skutočne zapôsobil na funkcionára.
Pokračoval: Keby sme boli ľahostajní pri prechádzaní rozsiahlym sibírskym regiónom, tak by sme prišli o jedinečnú príležitosť skúmať Rusko. Ak sa chceme zaoberať nejakou vecou alebo javom, nemali by sme k nemu pristupovať nedbanlivo.
V porovnaní s významom a zmyslom jeho návštevy v Rusku bol počet vlakov prechádzajúcich cez Sibír bezvýznamný. Súdruh Kim Čong Il napriek tomu nebral na ľahkú váhu zvuk prechádzajúcich vlakov; myslel na rozvoj železničnej dopravy svojej krajiny, pričom si bol plne vedomý úlohy železničnej dopravy v hospodárskom rozvoji.
