Jedného októbrového dňa v roku 1988, funkcionár, ktorý sa prechádzal po Pchjongjangu v spoločnosti súdruha Kim Čong Ila, nadhodil tému jeho jedinečného štýlu písania.
Zamladi si funkcionár prečítal niekoľko klasík napísaných filozofmi. Štýl bol však vždy zložitý a neprehľadný. Celkovo bolo ťažké porozumieť.
Naproti tomu, dielam súdruha Kim Čong Ila porozumel na prvýkrát; pri druhom čítaní bol prekvapený ich hlbokými myšlienkami. Jeho diela sa vyznačovali jasnými argumentmi, čistou logikou, prehľadnou teóriou, jasným jazykom a láskavosťou k čitateľovi. Osobitne dôležitá bola jeho schopnosť komprimovaným spôsobom vyjadriť skvelú myšlienku. Zatiaľ čo Stalin syntetizoval revolučné myšlienky Lenina v 246-stranových Otázkach leninizmu, súdruh Kim Čong Il vykryštalizoval revolučné myšlienky prezidenta Kim Ir Sena na 86 stranách O myšlienke čučche. Keďže dokázal vyjadriť svoje myšlienky zhusteným spôsobom, jeho výroky, správy a prejavy boli jednoduché a napriek tomu hlboké vo svojom filozofickom význame.
Súdruh Kim Čong Il, ktorý trval na tom, že si nezaslúži takú chválu, povedal: „Vždy keď píšem, považujem za svoje hlavné zásady hlboké myšlienky v krátkych vetách a jasný odkaz s jednoduchými výrazmi.“
