V Paláci slnka Kumsusan, kde je uložený sarkofág s telom veľkého vodcu súdruha Kim Čong Ila, je starostlivo uchovávaný vlak, ktorý súdruh Kim Čong Il používal do posledných chvíľ svojho života.
Pretože túžil po šťastí svojho ľudu, bolo jeho životným krédom, aby krajina stále viac a viac prosperovala. Preto absolvoval nekonečné cesty do rôznych častí krajiny s cieľom poskytovať terénne pokyny.
Nasledujúci príbeh sa stal v januári čučche 87 (1998), keď veľký generál navštívil provinciu Čagang.
Po príchode do Kanggje skoro ráno išiel okamžite skontrolovať novopostavené malé a stredné elektrárne, bytové domy a ďalšie lokality v meste bez toho, aby si na chvíľu oddýchol.
Keď bolo poludnie, vyšší predstaviteľ provincie navrhol, aby si generál oddýchol a využil ubytovanie, ktoré pripravili. Súdruh Kim Čong Il jeho návrh zamietol s odôvodnením, že od svojho odchodu do mesta sa rozhodol využívať vlak ako svoje ubytovanie. Poznamenal, že aby stihol počas dvoch dní navštíviť všetky plánované miesta, musí jesť aj spať vo vlaku, a zamieril do svojho vagóna.
Týmto spôsobom počas dňa kontroloval veľa jednotiek po celej krajine a vítal nový deň v uháňajúcom vlaku, kde pracoval celú noc.
V tých dňoch, niekedy až neskoro do noci, analyzoval údaje o stave rôznych odvetví a po malom odpočinku pokračoval vo svojej práci. V pamäti kórejského ľudu je dodnes vyrytý obraz súdruha Kim Čong Ila, ktorý si predstavoval svetlú budúcnosť svojej prosperujúcej krajiny a pozeral z okna vlaku na veľké lány polí.
Raz povedal funkcionárom nasledujúcu vetu: Po tom, ako som cestoval po rôznych jednotkách, poskytoval terénne pokyny a žil som počas posledných mesiacov na palube vlaku, som si na to zvykol. Pravdepodobne z tohto dôvodu sa cítim, akoby som bol doma, keď som vo vlaku, a akoby som bol v hoteli, keď som doma.
V decembri čučche 100 (2011), poslednom roku jeho života, bol opäť na palube vlaku pískajúceho pre ľudí, aby pokračoval vo svojich terénnych pokynoch. Napriek tomu, že lekári a funkcionári ho odrádzali od služobných ciest zo strachu o jeho zdravotný stav, upokojil ich a nastúpil do vlaku. Skontroloval rôzne podniky v provincii Južný Hamgjong, vrátane Vinalonového závodu 8. februára, odštepného závodu strojární v Rjongsongu, továrne na pletené výrobky v meste Hamhung a továrne na kožené topánky v Hamhungu. Po návrate do Pchjongjangu sa vydal do hudobného informačného centra Hana a do supermarketu Kwangbok.
16. decembra o polnoci sa informoval o otázkach týkajúcich sa bývania ľudí a za týmto účelom prijal potrebné opatrenia. Nadmerná duševná a fyzická únava sa podpísala na jeho zdraví, ale nadľudským úsilím premohol únavu a ani na chvíľu si neodpočinul, nastúpil do vlaku a vybral sa na cestu. A tam sa jeho srdce zastavilo.
Nesmrteľné zásluhy súdruha Kim Čong Ila, ktorý celý svoj život zasvätil svojej krajine a ľudu, zostanú navždy zapísané v srdciach kórejského ľudu spolu so zvukom píšťalky jeho vlaku.
