V júli 2001 cestoval súdruh Kim Čong Il do Ruskej federácie vlakom. Bolo už dávno popoludní, keď vstúpil do jedálenského priestoru veľmi zamestnaný svojou prácou. Keď videl funkcionára hľadieť z okna, spýtal sa ho, na čo myslí.
Po rýchlom pozdravení vodcu funkcionár odpovedal, že uvažuje o tom, ako vykonať úlohu, ktorú mu predchádzajúci deň zadal súdruh Kim Čong Il.
Súdruh Kim Čong Il mu povedal, že je dobrým zvykom, že sa funkcionári predtým, ako sa čímkoľvek zaoberajú, hlboko zamyslia a identifikujú, čo chýba. Potom ho pozval na obed a posadil sa vedľa neho, pýtajúc sa ho, nad čím premýšľal počas niekoľkých dní cesty z Chasanu.
Po chvíli váhania odpovedal, že si myslí, že Sibír je skutočne obrovská a že ruský ľud musel prekonať veľké ťažkosti pri budovaní transkontinentálnej železnice.
Súdruh Kim Čong Il prikývol a povedal, že predtým sa ponoril do praktických problémov. Potom povedal:
„Od chvíle, keď som vstúpil na ruské územie, som počítal, koľko vlakov prešlo popri našom. Urobil som to tak, že som sa cez deň díval z okna a v noci počúval zvuk prechádzajúcich vlakov. V rámci toho som urobil všeobecný odhad zloženia vlakov a množstva prepravovaného nákladu. Keď som bol taký unavený, že som musel spať, požiadal som niekoho iného, aby zaujal moje miesto.“
Jeho poznámka funkcionára skutočne dojala.
Pokračoval: Keby sme boli počas prechodu rozsiahlou sibírskou oblasťou nevšímaví, premeškali by sme jedinečnú príležitosť na štúdium Ruska. Ak sa máme zaoberať vecou alebo javom, nemali by sme k nim pristupovať nedbalo.
V porovnaní s dôležitosťou a významom jeho návštevy Ruska bol počet vlakov prechádzajúcich cez Sibír zanedbateľný. Súdruh Kim Čong Il napriek tomu neprehliadal zvuk prechádzajúcich vlakov; zameral sa na rozvoj železničnej dopravy svojej krajiny, pričom si bol plne vedomý úlohy, ktorú železničná doprava zohráva v hospodárskom rozvoji.
Anekdoty zo života Kim Čong Ila 1. Pchjongjang : Vydavateľstvo cudzojazyčnej literatúry, 2012, s. 36 – 37
