V auguste 2011 veľký vodca súdruh Kim Čong Il absolvoval neoficiálnu návštevu Sibíri a oblasti ruského Ďalekého východu.
21. augusta, po prezretí vodnej elektrárne Bureja, gubernátor Amurskej oblasti usporiadal obed na počesť vodcu KĽDR. Stôl bol plný rôznych druhov jedál. Hlavný delegát ruského prezidenta vo federálnom okruhu Ďaleký východ šťuchol do gubernátora a na znak spokojnosti mu prikývol.
Súdruh Kim Čong Il sa so širokým úsmevom opýtal, či ovocie a zelenina na stole sú z Amurskej oblasti.
Gubernátor povedal, že áno, a hlavný delegát potvrdil, že je to tak.
Súdruh Kim Čong Il sa opýtal: “Je to tak? Potom aj tieto broskyne sú od Amuru?”
Na túto otázku gubernátor nedokázal odpovedať a červenal sa v rozpakoch.
V skutočnosti broskyne nepochádzali z oblasti Amuru.
Gubernátor povedal: „Úprimne povedané, tieto broskyne boli dovezené. Mimochodom, ako to viete? Ste skutočne chytrý.”
Súdruh Kim Čong Il odpovedal: To nestojí za reč. Pokiaľ viem, broskyne v tomto regióne dobre nerastú. Keď som bol v Číne, videl som broskyne tohto druhu. Preto som sa Vás na to opýtal.
Gubernátor aj hlavný delegát boli z vodcu KĽDR zaskočení obdivom.
“Prečo nie sú na stole nakladané uhorky?” opýtal sa znova súdruh Kim Čong Il.
Je všeobecne známe, že Rusi radi pijú, a pijú väčšinou s nakladanými uhorkami a slaným sleďom.
Gubernátor povedal, že nakladané uhorky sa im zdali byť nevhodné pre túto príležitosť.
Súdruh Kim Čong Il povedal: “Nedali ste na stôl kyslé uhorky a hádam ani nemáte v úmysle piť so mnou.”
– “Nie, pane. Hneď ich pripravím,“ povedal gubernátor.
Miska s uhorkami bola okamžite prinesená a gubernátor, ako aj hlavný delegát, pili malými dúškami.
Súdruh Kim Čong Il sa opýtal: “Prečo nepijete, hlavný delegát?”
– “Prezident mi prikázal, aby som sa o Vás dôsledne staral, pričom zdôraznil, že nikdy nesmiem piť.”
– “Musíte postupovať podľa pokynov svojho prezidenta. Ale gubernátor by mohol piť.”
– “Ako môžem piť, keď nepije môj nadriadený?”
– “Potom už na tom nebudem trvať. Prial by som si, aby ste neskôr navštívili našu krajinu. Toto je moje oficiálne pozvanie. V Kórei sa musíte riadiť mojimi pokynmi. Potom uvidím, koľko dokážete vypiť.”
Keď to súdruh Kim Čong Il povedal, zasmial sa. Všetci sa usmievali a atmosféra bola priateľskejšia.
Anekdoty zo života Kim Čong Ila 3. Pchjongjang : Vydavateľstvo cudzojazyčnej literatúry, 2016, s. 115 – 117
