Je nevyhnutné zaistiť ekonomickú sebestačnosť
Ekonomická sebestačnosť je vedúcim princípom aplikovania nezávislosti na poli národného hospodárstva.
Na realizáciu nezávislosti v ekonomike je dôležité upevniť nezávislosť krajiny a zaistiť čučche v ideológii, nezávislosti v politike, samostatnosti v obrane a materiálne podporovať ľud v nezávislom a tvorivom živote.
Čo teda znamená byť sebestačný v ekonomike?
Generálny tajomník Kim Čong Il povedal:
“Za účelom zavedenia zásady ekonomickej sebestačnosti, je nutné vybudovať nezávislé národné hospodárstvo.
Budovanie nezávislého národného hospodárstva znamená vybudovanie ekonomiky, ktorá je nezávislá na iných ekonomikách a stojí na vlastných nohách, slúži vlastným ľuďom a rozvíja silu zo zdrojov vo vlastnej krajiny a to úsilím vlastného ľudu.”
Inými slovami to znamená, vybudovať nezávislú národnú ekonomiku.
Budovanie nezávislého národného hospodárstva sa skladá z dvoch častí: jeden je vybudovať ekonomiku, ktorá slúži ľuďom a druhý je vybudovať ekonomiku, ktorá je závislá na vlastných zdrojoch v krajine a sile ľudu.
Je to jedna zo základných častí budovania nezávislého národného hospodárstva určených na vybudovanie ekonomiky, ktorá slúži ľuďom.
Vybudovanie ekonomiky, ktorá by slúžila ľuďom, znamená vybudovanie ekonomiky, ktorá dokáže uspokojiť rôznorodé a stále rastúce materiálne potreby iba svojou vlastnou produkciou.
Taká ekonomika je mnohostrannú a má komplexnú štruktúru.
Keď sa ekonomická štruktúra stane viacstrannou a komplexnou, tak dokáže uspokojiť rôznorodé a stále rastúce materiálne potreby iba svojou vlastnou produkciou. Takže ekonomika, ktorá slúži ľudu vo svojej krajine by mala byť mnohostranná a komplexne štruktúrovaná.
Taká ekonomika by mala byť založená na najnovších vedeckých poznatkoch a technológiách.
To je nevyhnutné k uspokojeniu stále rastúcej materiálnej potreby, ktoré sa dosahuje iba vlastným úsilím a oslobodzovaním ľudu od namáhavej práce.
Najnovšie vedecké poznatky a technológie znamenajú vysokú úroveň vedeckej a technologickej základne v ekonomickej činnosti a umožňujú rýchly rast produkcie a zvyšujú efektivitu produktivity a tým národné hospodárstvo umožňuje ľudu nezávislý a tvorivý život.
Je to ďalší základný obsah budovania nezávislého národného hospodárstva, takého, ktoré sa rozvíja závisle na zdrojoch krajiny a sile ľudí.
Priamym činiteľom budovania hospodárstva je ľud. A ich krajina má nevyužité suroviny a palivá na vybudovanie a rozvíjanie ekonomiky, ktorá slúži ľudu. Samozrejme, v niektorých situáciách sa môžu používať cudzie sily a zdroje pri výstavbe ekonomiky. Avšak je nemožné vybudovať ekonomiku podľa svojej vôle a túžieb, keď je závislá na cudzích surovinách a palivách.
Závislosť na iných znamená stratu vlastnej ekonomiky, ktorá je podmanená cudzou silou.
Toto môže byť pochopené faktom, že mnohé rozvojové krajiny v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike, ktorých ekonomika, závislá na zahraničnom kapitále, prijali milióny dolárov z “núdzového podporného fondu” z Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky po ničivej finančnej kríze. Týmto však museli byť podriadené pod mandát a nahnané pod nemilosrdnú premenu štruktúry ich hospodárstva, strácajúc svoju ekonomickú sebestačnosť.
Hospodárstvo, ktoré závisí na zdrojoch svojej krajiny a sile svojich ľudí, je hospodárstvom, ktoré sa rozvíja v závislosti na vlastných surovinách, technike a vlastných technických pracovníkoch. Vlastné zdroje, technika a technickí pracovníci národa sú nutnými faktormi pre budovanie nezávislého národného hospodárstva.
Iba v závislosti na týchto faktoroch je možné vytvoriť sebestačné hospodárstvo.
Budovanie nezávislého národného hospodárstva je podstatou budovania hospodárstva, ktoré slúži ľudu a rozvíja sa v závislé na vlastných zdrojoch a sile vlastných ľudí. Toto umožňuje ekonomickú sebestačnosť.
Prečo je nevyhnutné byť sebestačný v ekonomike?
To je preto ekonomika je materiálny základ spoločenského života.
Inými slovami to znamená, že spoločenský život nemôže existovať bez materiálnych prostriedkov, ktoré možno získať iba ekonomickou činnosťou. Práve preto je spoločenský život závislý na ekonomike.
Spoločenský život je politický život a kultúrny život. Avšak tieto dve rozdelenia nemôžu existovať bez vhodných materiálnych podmienok. Človek môže viesť politický život iba keď sa môže najesť a obliecť, a pre tento účel musí mať k rôzne materiálne prostriedky, ktoré to zabezpečia.
Takisto je to aj v prípade kultúrneho života. Je nemožné viesť kultúrny život ako je vzdelanie, umenie, literatúra, šport a aktivity na zabezpečenie zdravej spoločnosti bez materiálnych prostriedkov. V tom zmysle je ekonomika nazývaná materiálnym základom spoločenského života.
Toto je zabezpečené iba ak je hospodárstvo nezávislé, je to spôsob ako zabezpečiť nezávislosť ľudu vo všetkých oblastiach spoločenského života.
Ak je niekto nezávislý v ekonomike, je schopný upevniť nezávislosť krajiny a viesť nezávislý život.
Ekonomická sebestačnosť je jedným z najdôležitejších kritérií existencie nezávislého suverénneho štátu.
Aj keby bol niekto nezávislý v politike, nemalo by to zmysel ak by bol závislý na inom v ekonomike. Inými slovami, taká krajina by bola nezávislá iba v názve ale nie v skutočnosti. Spoločenský život je nemysliteľný bez ekonomiky. Ako by sa mohla krajina, ktorá je závislá v ekonomickej oblasti, nazývať nezávislým suverénnym štátom?
Krajina, ktorá je ekonomicky závislá na iných krajinách, bude ich nasledovať a nemôže byť oslobodená od podriadenosti tak ako zadlžený otrok.
V minulosti sa mnoho krajín dostalo do otrokárskeho područia kolonializmu. Dnes mnoho krajín získalo politickú nezávislosť, avšak doteraz nemôžu byť úplne oslobodené od nadvlády a podrobeniu od imperialistov.
To je preto, lebo tieto krajiny sú ekonomicky závislé a zaostalé.
Ak krajina nie je ekonomicky nezávislá, musí sa dožadovať ekonomickej pomoci od iných a nakoniec sa stáva ekonomicky podriadenou a jej politická nezávislosť stráca význam.
Na dosiahnutie a udržanie ekonomickej sebestačnosti je nutné žiť spoliehaním sa iba na vlastnú silu.
Kórejské príslovie hovorí:
“Peniaze v otcovej kapse nie sú lepšie ako peniaze vo vlastnej kapse.”
Takto je to aj vo vzťahmi medzi krajinami.
Pokým existuje štát a hranice, ekonomický život je vytváraný krajinou ako celkom. Preto každá krajina by si mala spravovať hospodárstvo vlastnými silami.
Závislosť na druhých je zlý nápad. Žobranie od druhých je zahanbujúce.
Preto je dôležité byť v ekonomike sebestačný – žiť z vlastného úsilia. Keď je niekto nezávislý v ekonomike, produkuje, čo sám potrebuje, keď je závislý iba sám na sebe, iba vtedy môže viesť dôstojný život.
V tomto zmysle je možné aj nakupovať zo zahraničia. Nejaké veci sa dajú kúpiť ale nie všetko. Ak by sa nakupovalo všetko, stálo by to veľmi veľa peňazí a času na tvorbu hodnoty za ktorú by sa kupovalo.
Napríklad v Kórei v čase, keď sa skúšali vyrábať traktory, niektorí tvrdili, že malá krajina ich nepotrebuje vyrábať, keď si ich môže nakúpiť v iných krajinách. Protistranícke reakčné živly vystupovali proti produkcii traktorov, tvrdiac, že sa to neoplatí.
V tej dobe prezident Kim Ir Sen uviedol, že ak by Kórea nakúpila 3 500 traktorov ročne, trvalo by viac ako desať rokov na nakúpenie 35 000 traktorov a zdôraznil, že Kórea by si ich mala vyrábať sama aj keď by to stálo spočiatku veľa peňazí. Preto Kórea vyrobila prvý traktor ako vzor a potom už vyrobila veľa ďalších.
Aký by bol výsledok ak by sa traktory nakúpili namiesto postavenia traktorovej továrne?
Dodnes by sa ich bolo treba dožadovať a mechanizácia vidieka by nemohla byť úspešná.
Z toho vyplýva, že ekonomická sebestačnosť vedie k dôstojnému a nezávislému životu.
Ekonomická sebestačnosť je nutnou podmienkou na zaistenie čučche v ideológii, nezávislosti v politike a nezávislosti vo vojenstve.
Ekonomická sebestačnosť je materiálna podmienka na zaistenie čučche v ideológii.
Na zavedenie čučche do ideológie znamená vyzbrojiť ľudí nezávislým ideologickým vedomím. Ak by bol niekto závislý ekonomicky, v podriadenom vzťahu, mal by zlé názory ako flunkeyzmus a dogmatizmus, ktoré idú proti nezávislej ideológii. Aký je tohoto dôvod?
* Flunkeyzmus je podriadené správanie sa voči inému, poklonkovanie, robenie podradnej práce, slúženie niekomu. Môže to byť aj zradenie vlastného národa, renegátstvo alebo kolaborantstvo nepriateľom.
Dôvodom je ekonomická závislosť na ostatých.
Ak je niekto slabší ako ostatní a je na nich závislý, bude k nim poslušne vzhliadať. Ale ak je niekto v ekonomike sebestačný, dokáže si ekonomiku spravovať sám, posilní si tým národnú hrdosť a sebaúctu a zavedie tak čučche v ideológii.
Ekonomická sebestačnosť tiež umožňuje zachovať nezávislosť v politike.
Ak je niekto ekonomicky závislý, nemôže byť slobodný na poli politiky. V takomto postavení je nútený postupovať podľa požiadaviek ostatných.
Ak je každá krajina ekonomicky nezávislá, dokáže odolať vonkajším vplyvu a nátlaku a zabezpečiť si tak nezávislú politiku.
Ekonomická sebestačnosť tiež umožňuje zachovať princíp nezávislosti v obrane.
Ak je niekto na druhých ekonomicky závislý, nemôže si vybudovať silný vojenský priemysel. V tom prípade je nemožné vybaviť armádu modernou výzbrojou ani ľud vyzbrojiť a ani nie je možné opevniť celú krajinu.
Ak krajina nemá silný vojenský priemysel, musí dovážať obrovské množstvo vojenského vybavenia z iných krajín, čo je veľmi ťažké a zložité.
Aby bolo možné dodržať zásadu nezávislosti v obrane, je nutné vyrobiť si zbrane a bojovú techniku skrz vlastnú výrobu a za týmto účelom je dôležité vybudovať silnú sebestačnú ekonomiku.
Rovnako je ekonomická sebestačnosť nevyhnutná požiadavka na dosiahnutie nezávislosti ľudu vo všetkých oblastiach spoločenského života.
Zdroj: http://www.kfausa.org/necessary-ensure-economic-self-sufficiency/
