Anekdoty zo života KIM ČONG ILA - 2. page

Súdruh KIM ČONG IL bol vodcom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, ktorý sa tešil uznaniu po celom svete.
Bol to ideologický a teoretický génius. Systematizoval a rozvinul myšlienku Čučche a politiku Songun – skvelé ideológie éry nezávislosti.
Našiel perfektné odpovede na teoretické a politické problémy vznikajúce pri boji za ľudský osud, dosahovanie prosperity a rozvoja krajiny a národa a budovaní prekrásnej budúcnosti ľudstva.
Pod jeho jedinečným vedením sa jeho krajina premenila na krajinu, kde sú všetci ľudia spojení jednomyseľnou jednotou, ktorá je nevídaná v politickej histórii sveta, a na socialistickú pevnosť, na ktorú sa imperialistickí nepriatelia, hoci ohromní, neodvážia zaútočiť.
Kórejský ľud momentálne vyvíja aktívne úsilie otvoriť brány prosperujúcej socialistickej krajiny s mocnou silou národa, v ktorej všetko prosperuje a kde ľudia žijú tak, že nemajú čo závidieť svetu.
KIM ČONG ILOVA ľudskosť, vznešený zmysel pre morálku, výnimočná múdrosť a znalosti, železná viera a vôľa, excelentná guráž a povaha z neho robia hýbateľa ľudových más celého sveta.
Počas 70-ročného života súdruha KIM ČONG ILA boli zozbierané legendárne anekdoty, ktoré dotvárajú portrét veľkého človeka.

20. mája 2009 súdruh Kim Čong Il navštívil vtedajšiu Baňu mládeže Tehung. Funkcionár uviedol, že baňa dokončila výrobnú linku magnezitového slinku v súlade s aktuálnymi podmienkami v krajine.

So šťastným úsmevom generál ocenil jej úspechy a uviedol, že ide o správny kórejský spôsob výroby a čučchejsky orientovaný priemysel.

Pokračoval: Baňa vytýčila orientáciu na čučche pri výrobe ohňovzdorných materiálov, čo možno nazvať revolúciou. Je to veľký úspech, ktorý priniesol epochálny zvrat v rozvoji nášho priemyslu. Je rovnako významný ako úspech v jadrovej skúške. Veľký vodca súdruh Kim Ir Sen by bol veľmi potešený, keby to videl. Číst dál →

Jednej noci v máji 1981 bol súdruh Kim Čong Il vo svojej ubytovni v provinčnej oblasti informovaný, že súdruh Sim Čchang Wan zomrel na infarkt.

Smutná správa vodcu šokovala.
Súdruh Sim ho sprevádzal pri otvorení turistickej cesty na slávnu horu Mjohjang. Vystúpil na horu, odhodlaný nasledovať zámer vodcu sprístupniť malebné miesto návštevníkom.

Ale v poslednej časti turistickej trasy sa zrútil a upadol do bezvedomia. Súdruh Kim Čong Il, ktorý držal bezvládneho muža za hlavu položenú v jeho lone, zvolal: „Súdruh Sim, čo ja budem robiť, keď tu zomriete? Preberte sa!”

Bol rýchlo prevezený do nemocnice v Pchjongjangu.

Súdruh Kim Čong Il dobre poznal muža, ktorý sa často zaväzoval, že nikdy neopustí svoju stranu. Vodca odmietal jesť, keď čakal na správy z Pchjongjangu.

Ale muž nakoniec zomrel.

Vonku pršalo a vo vetre sa hojdali husté stromy. Rozopol si golier a otvoril okná. Dažďové kvapky udierali do celého tela, ale on tam stál. Celú noc zostal hore. Číst dál →

V máji 1981 súdruh Kim Čong Il, rozhodnutý otvoriť novú turistickú trasu, vyliezol na horu Mjohjang, vedúc expedičnú skupinu zloženú z vyšších funkcionárov ústredných orgánov.

Funkcionár, ktorý bol určený za sprievodcu, povedal súdruhovi Kim Čong Ilovi, že cesta je strmá. Ale súdruh Kim Čong Il vyrazil vpred a odpovedal, že turistika je motivujúcejšia, ak je to výzva.

Keď skupina prišla k vodopádom Murung, obloha náhle stmavla a vyzeralo to na dážď.

Funkcionári naliehali, aby sa vrátil, keďže už identifikoval turistickú trasu. Pridal však do kroku, trvajú na tom, že hoci je zamračené, mali by sa dostať na vrchol. Číst dál →

3. mája 1970 funkcionár informoval súdruha Kim Čong Ila, že niektorí filmoví umelci, ktorí boli na návšteve oblasti Čchongdžinu, darovali svoju kožu, aby zachránili robotníka z pazúrov smrti.

Generál bol prekvapený týmito správami. Veľmi chválil ich čin a pýtal sa, o koho ide.

Funkcionár hovoril mená.

Súdruh Kim Čong Il ich počúval jedno po druhom a prikyvoval: „Uhm,“ „Aha!“ a „Vynikajúce!“

Zrazu bol prekvapený, keď počul meno herečky.

“Kto? Čo to bolo za meno?”

Funkcionár zopakoval meno.

“To nie je možné!” zvolal generál hlasným smiechom. “Ona darovala svoju kožu.” Číst dál →

25. apríla jedného roku, pri príležitosti výročia založenia Kórejskej ľudovej revolučnej armády, usporiadal najvyšší veliteľ súdruh Kim Čong Il večeru na počesť veliacich dôstojníkov armády.

Medzi prítomnými generálmi a dôstojníkmi bol súdruh Kim Kwang Čin, námestník ministra ľudových ozbrojených síl, ktorý bol práve prepustený z nemocnice.

Súdruh Kim Čong Il na neho často vrhal ustaraný pohľad, keď sa rozprával s ostatnými hosťami.

Po chvíli na neho zavolal a spýtal sa, či je teraz v poriadku.
“Som v poriadku,” odpovedal generál.

Súdruh Kim Čong Il povedal: Včera ste boli prepustený z nemocnice. Preto som si myslel, že sa nemusíte cítiť dobre a bolo by lepšie, keby som Vás dnes nepozval. Ale toto je sviatok armády, tak som Vás pozval. Počul som, že trpíte pankreatitídou a mali by ste sa o seba dobre starať. A čo je najdôležitejšie, mali by ste dodržiavať vhodný režim stravovania. Mali by ste jesť menej ryže, mäsa a oleja, ale namiesto toho veľa zeleniny. Číst dál →

Bol 25. apríl 1996, výročie založenia Kórejskej ľudovej revolučnej armády. V dopoludňajších hodinách plánoval súdruh Kim Čong Il inšpekčnú cestu k jednotke armády v prvej línii. Povedal funkcionárom, aby mohol osláviť výročie so slúžiacim vojskom, mali by pripraviť nejaké jedlo a zobrať so sebou umelecký súbor.

Pri správach o návšteve najvyššieho veliteľa a Zaslúžilého zboru Kórejskej ľudovej armády (vtedajší názov) sa vojaci v službe zaradovali.

Po príchode do útvaru im súdruh Kim Čong Il srdečne zablahoželal k výročiu a opýtal sa na program dňa.

Usporiadali športové súťaže, najmä zápas v boxe, pretože si mysleli, že to preukáže bojovú schopnosť jednotky a odvahu vojakov.
Súdruh Kim Čong Il sedel spolu s dôstojníkmi jednotky a pozoroval zápas. Číst dál →

Život protijaponského vojnového veterána Kim Ila je plný anekdot, z ktorých mnohé dokladajú znateľný morálny záväzok súdruha Kim Čong Ila voči svojim revolučným predchodcom.

Nasledujúce sa stalo potom, čo začal pracovať ako prvý viceprezident KĽDR v apríli 1976.

V hale budovy, kde sa malo začať dôležité stretnutie, sa Generál bavil so starým veteránom. Starostlivo pozoroval jeho prsty a opýtal sa jeho pobočníka, koľko cigariet denne vyfajčí.

Odpoveď bola pre neho veľkým prekvapením.
V skutočnosti bol súdruh Kim Il všeobecne známy ako tuhý fajčiar.
Veľký vodca súdruh Kim Ir Sen raz žartoval, že počas protijaponského ozbrojeného boja svetlo cigarety Kim Ila blikalo, aj keď oheň v tajnom tábore zhasol a dodal, že ak sa v mieste tábora našlo veľa ohorkov z cigariet, znamenalo to, že tam pluk Kim Ila strávil celú noc. Číst dál →

8. marca 2008 bolo Veľké divadlo východného Pchjongjangu plné vzrušenia.

Veľký vodca súdruh Kim Čong Il spolu s poslancami Najvyššieho ľudového zhromaždenia, vyššími funkcionárkami Demokratického zväzu žien, spisovateľkami, novinárkami, hlásateľkami, inovátorkami práce a umelkyňami sa zúčastnil vystúpenia pri príležitosti Medzinárodného dňa žien.

Keď predstavenie skončilo a súdruh Kim Čong Il opustil divadlo, funkcionár vystúpil na pódium a oznámil, že súdruh Kim Čong Il poslal všetkým umelcom a publiku darčeky a že sa čoskoro začne ich slávnostné odovzdávanie.

Táto správa divákov prekvapila. Darčeky aj pre nás? Práve sme si vychutnali umelecké predstavenie. Pre vystupujúcich umelcov by to bolo v poriadku, pretože museli tvrdo trénovať. Číst dál →

Nasledujúce sa stalo 1. marca 2002, keď súdruh Kim Čong Il navštívil ženskú rotu Kórejskej ľudovej armády.

V ten deň sa rozprával s trojčatami, ktoré slúžili ako vojačky v rote.

S láskavým úsmevom sa ich spýtal, ako sa volajú.
– “Ja som Jun Hwang Ok.”
– “Ja som Jun Kum Ok.”
– “Ja som Jun San Ok.”

Usmievajúc sa povedal, že keď sa dajú dokopy druhé slová ich mien, vznikne Hwang Kum San (Zlatá hora – prekl.) A dodal, že mená majú zmysel. Číst dál →

28. februára 2009 súdruh Kim Čong Il navštívil pradiareň v Manpo. Široko sa usmieval, rozhliadajúc sa po hale a ubytovni, ktoré boli udržiavané v špičkovom stave.

V období Namáhavého a núteného pochodu pretvorili zloženie továrne vrátane budovy moderným spôsobom, spoliehajúc sa na svoje vlastné úsilie. Dievčatá tvrdo pracovali na lesknúcich sa strojoch. Boli sirotami a teraz boli vyškolené ako kvalifikované pracovníčky, ktoré sa významne podieľali na plnení plánu výroby. A továreň vyrábala prikrývky s vedľajšími produktmi z pradenia vlny a predávala ich novomanželom. Číst dál →

23. februára 2002 súdruh Kim Čong Il navštívil novú predajňu alkoholu pri továrni na spracovanie zemiakov v meste Tehongdan.

Na jednej strane miestnosti boli vystavené fľaše zemiakového likéru. Obsah alkoholu bol 25%, 30%, 40% atď., ale fľaše vyzerali rovnako. Rovnako tiež boli etikety na fľašiach.

Generál bol z toho nešťastný, ale funkcionár sa začal chváliť výrobkami. Porovnávajúc s európskym vínom povedal: „Produkt tejto továrne je lepší ako víno. Tento cudzokrajný produkt obsahuje 30 mg aldehydu a metanolu na liter a zemiakový likér 4 mg. Preto človeka po ňom nebolí hlava a rýchlejšie sa zotaví z opice.“

Generál poznamenal, že takýto likér sa nedá nazvať dobrým, pretože ľudia pijú alkohol preto, aby sa cítili opití. Číst dál →

Keď Napoleonova armáda ustúpila z Moskvy, nechala za sebou niekoľko vojakov, ktorí boli zadržiavaní v Rusku. Neskôr Rusko oznámilo Francúzsku, že môže vziať zajatcov späť, ale znovuinštalovaná dynastia Bourbonovcov túto ponuku odmietla. Vojaci strávili takmer 30 rokov vo väzení a po ich prepustení žili v biede, obývajúc miesto zničeného väzenia a túžiac po rodnej zemi. Toto je tragická epizóda histórie.

V Kórei sa odohrala opačná scéna. Šesťdesiattri väzňov, ktorých odmietali vrátiť počas mnohých desaťročí väzenia v južnej Kórei, sa vrátili na sever. Jedného dňa vo februári 1994, rok po návrate súdruha Ri In Moa, ktorého návrat domov po dlhom väzení upútal pozornosť sveta, súdruh Kim Čong Il povedal funkcionárovi, že všetci zostávajúci nevrátení väzni by sa mali vrátiť z juhu domov. Číst dál →

5. februára 2006 navštívil drahý vodca súdruh Kim Čong Il jednotku Kórejskej ľudovej armády v hornatom regióne. Pre vojakov to bola výnimočná udalosť, pretože ich jednotku navštevovalo len málo ľudí a dokonca aj vysokí dôstojníci tam prišli len párkrát do roka. Číst dál →

Počas treskúcej zimy v januári 1998, po ukončení poskytovania terénnych pokynov v provincii Čagang, bol súdruh Kim Čong Il v provincii Rjanggang. Bol však po celý čas mrzutý a mal pocit, akoby ho ťažil na srdci veľký kameň.

Premýšľal o tom, že počas svojej predchádzajúcej dvojdňovej cesty nenavštívil miestny priemyselný závod. Podľa funkcionára, ktorý ho sprevádzal, továreň nesplnila svoj výrobný plán, za čo mali byť potrestaní jej vedúci a tajomník strany. Generál však nemohol potlačiť svoju ľútosť s nimi, ktorá ho ťažila na srdci.

Nakoniec nariadil, aby jeho vlak nešiel do Pchjongjangu, ale aby sa vrátil späť do provincie Čagang. Pred zmenou programu povedal svojmu sprievodu, že keď sú deti choré, matky sa o ne starajú ešte viac a vracia sa do Kanggje, aby sa stretol s predstaviteľmi továrne a informoval sa o ich potrestaní. Číst dál →

Americká ozbrojená špionážna loď Pueblo vnikla 23. januára 1968 hlboko do teritoriálnych vôd KĽDR, kde ju zajala hrdinská Kórejská ľudová armáda.

Funkcionár pozorne sledoval situáciu po incidente, aby zvážil všetky diplomatické alternatívy predtým, než vkročil do kancelárie súdruha Kim Čong Ila pre ďalšie pokyny. Vstúpil do kancelárie tak potichu, ako to len bolo možné, mysliac si, že súdruh Kim Čong Il bude veľmi zaneprázdnený vzhľadom na situáciu, ktorá bola blízko vojny. Číst dál →

5. decembra 1999 navštívil drahý vodca súdruh Kim Čong Il rybiu farmu, ktorú vybudovala jednotka Kórejskej ľudovej armády. Keď uvidel bývalý močiar zmenený na rybiu farmu, opýtal sa dôstojníka jednotky: „Aká je rozloha rybej farmy?“

Keď sa dozvedel odpoveď, ocenil jej veľkú plochu.

Presunul sa do stredu farmy, ktorú tvorili rybníky ikernačiek, malých rýb a sumcov, a podrobne sa pýtal na rozmiestnenie rybníkov, topografiu regiónu, výrobnú kapacitu a výstavbu farmy. Podotkol, že je zázrak, že hoci bol všetkého nedostatok, jednotka vybudovala modernú rybiu farmu a nasadila ryby v priebehu 40 dní. Dodal, že takýto zázrak môžu urobiť iba vojaci KĽA, ktorí sú pripravení hýbať horami a plniť moria, prechádzať ohňom a vodou, ak im to strana nariadi. Číst dál →

Jedného októbrového dňa v roku 1988, funkcionár, ktorý sa prechádzal po Pchjongjangu v spoločnosti súdruha Kim Čong Ila, nadhodil tému jeho jedinečného štýlu písania.

Zamladi si funkcionár prečítal niekoľko klasík napísaných filozofmi. Štýl bol však vždy zložitý a neprehľadný. Celkovo bolo ťažké porozumieť.

Naproti tomu, dielam súdruha Kim Čong Ila porozumel na prvýkrát; pri druhom čítaní bol prekvapený ich hlbokými myšlienkami. Jeho diela sa vyznačovali jasnými argumentmi, čistou logikou, prehľadnou teóriou, jasným jazykom a láskavosťou k čitateľovi. Osobitne dôležitá bola jeho schopnosť komprimovaným spôsobom vyjadriť skvelú myšlienku. Zatiaľ čo Stalin syntetizoval revolučné myšlienky Lenina v 246-stranových Otázkach leninizmu, súdruh Kim Čong Il vykryštalizoval revolučné myšlienky prezidenta Kim Ir Sena na 86 stranách O myšlienke čučche. Keďže dokázal vyjadriť svoje myšlienky zhusteným spôsobom, jeho výroky, správy a prejavy boli jednoduché a napriek tomu hlboké vo svojom filozofickom význame. Číst dál →

Súdruh Kim Čong Il, počas svojho prvého dňa na Kim Ir Senovej univerzite – 1. septembra 1960 – vystúpil na kopec Rjongnam, nachádzajúci sa nad školským areálom, sprevádzaný niektorými jeho spolužiakmi.

Ranné slnko nad riekou Tedong presvitalo cez husté krovie a hladilo zlatými lúčmi zelenú trávu.

Súdruh Kim Čong Il s rukami vbok a telom osvetleným rannou žiarou sa pozrel dolu na hlavnú budovu univerzity.

Po chvíli dojatým hlasom povedal:
„Prevzatie zodpovednosti za kórejskú revolúciu a rozvíjanie veci vodcu z jednej generácie na ďalšiu je našou vznešenou povinnosťou voči dejinám, revolúcii, krajine a ľudu. Učiniť Kóreu, krajinu veľkého slnka, slávnou po celé veky – to je moja neochvejná viera a vôľa.“ Číst dál →

Jedného augustového dňa v roku 1998 navštívil veľký vodca súdruh Kim Čong Il frontovú jednotku Kórejskej ľudovej armády umiestnenú na hore Osong vo výške 1 000 m nad morom. Hora má strmé skalné zrázy a hlboké údolia.

Nepriateľské stanovište bolo len čo by kameňom dohodil.

Veľký vodca sa chystal na cestu k jednotke, keď ho funkcionári, ktorí ho sprevádzali, požiadali, aby tak neurobil:
– „Najvyšší veliteľ, cesta bola na viacerých miestach zmytá silným dažďom. Preto odložte plán, kým nebude opravená. Urobte, prosím, aspoň raz, o čo Vás žiadame.“ Číst dál →