31. december 1994 sa blížil ku svojmu koncu, uprostred horkého žiaľu nad náhlym úmrtím prezidenta Kim Ir Sena.
Vo svojej kancelárii, v atmosfére slávnostného ticha sa súdruh Kim Čong Il rozprával vo svojej mysli s prezidentom Kim Ir Senom a jeho milovaným ľudom.
Potom povedal vrcholným predstaviteľom strany a štátu, ktorí tam boli s ním:
“Lúčiac sa s týmto rokom, stále smútime nad odchodom veľkého vodcu súdruha KIM IR SENA. Veľký vodca venoval všetko svoje úsilie slobode a šťastiu nášho ľudu a prosperite a rozvoju našej krajiny.”
Bol tak premožený smútkom a ľútosťou nad úmrtím prezidenta, že nemohol pokračovať v rozprávaní. Číst dál