Správna cesta k politickej nezávislosti
Myšlienka čučche objasňuje správny spôsob ako dodržiavať zásadu politickej nezávislosti.
Aký je teda správny spôsob?
Za prvé, je to ustanovenie vlády ľudu, za druhé budovať vnútorné politické sily, za tretie plánovať politiku nezávisle iba podľa vlastných rozhodnutí skrz vlastnú vedúcu ideológiu a zachovávať svoju suverenitu a rovnosť vo vonkajších vzťahoch.
Správna cesta k politickej nezávislosti je zriadiť vládu ľudu.
Generálny tajomník Kim Čong Il uviedol:
“V záujme zabezpečenia politickej nezávislosti je nutné zriadiť vládu ľudu.”
Zriadenie vlády ľudu je základným predpokladom nezávislej politiky. To je tým, že právo na nezávislosť nachádza svoju realizáciu v štátnej moci a prvé je zastúpené druhým.
To znamená, že vôľa a požiadavky ľudu majú byť integrované v politickej organizácii a v štáte, majú v nich byť odrazené. Ak ľud má mať nezávislosť, má mať skutočnú moc a byť pánom samému sebe. Iba vtedy môže dosiahnuť politickú nezávislosť, rozhodovať o nej a viesť nezávislý a tvorivý život vo všetkých oblastiach spoločenského života.
V minulosti japonskí imperialisti zobrali kórejskému ľudu jeho krajinu a bez vlastnej vlády musel viesť trpký život. Avšak prezident Kim Ir Sen kórejskému ľudu vlastnú krajinu prinavrátil a zriadil vládu ľudu, čím ľud urobil dôstojným pánom štátu a spoločnosti, ktorá utvára svoj osud nezávisle a tvorivo.
Realita v Kórei hovorí, že ak má ľud moc a stal sa skutočným štátu a spoločnosti, môže viesť nezávislý a tvorivý život.
Za druhé správna cesta k ustanoveniu politickej nezávislosti je budovať vnútorné politické sily.
Generálny tajomník Kim Čong Il povedal:
“Aby bolo možné garantovať politickú nezávislosť, je nutné budovať vnútorné politické sily.”
Budovanie vnútorných politických síl je jedným z dôležitých bodov vedúcich k zisteniu politickej nezávislosti. Je to tým, že politické sily sú rozhodujúcou zárukou nezávislej politiky.
Politika by mala byť zaručená skrz silu. Bez sily nemožno robiť nič tak ako by si človek želal.
Krajina by mala mať vnútorné sily na uskutočňovanie nezávislej politiky. Až potom môže ľud robiť svoju politiku nezávisle podľa svojich rozhodnutí a ísť svojou cestou bez toho aby bol ovplyvňovaný podriaďovaný nátlaku protiľudových síl.
V podmienkach keď imperialisti otvorene vedú vojny tak ako v Iraku a na Balkáne, porušujú suverenitu ľudu, je nemožné očakávať politickú nezávislosť bez budovania vlastných revolučných síl.
Revolučné sily, ktoré sú zárukou politickej nezávislosti pozostávajú z politických síl, ekonomických síl a z vojenských síl.
Politické sily sú zjednotené sily ľudu, ktorý je ideologicky zomknutý okolo strany a vodcu. Ekonomické sily sú materiálne sily potrebné na získavanie materiálnych prostriedkov nevyhnutných pre revolúciu a výstavbu. Napokon vojenské sily sú sily určené k porazeniu ozbrojenej imperialistickej invázie. Porazenie imperialistickej invázie má by dosiahnutý iba vlastnými silami. Takisto aj revolúcia a výstavba by sa mala zvládnuť robiť iba vlastnými silami.
Medzi týmito silami sú hlavné politické sily. Je to tým, že politické sily poháňajú revolúciu a rozhodujú o politických a vojenských silách. Iba politickými silami ľudu ktorý je pevne zomknutý okolo strany a vodcu je možné vybudovať a používať ekonomické a vojenské sily.
Čo nám hovorí pád socializmu v iných krajinách v roku 1989?
Hovorí nám, že ak ľudia nie sú pripravení a zjednotení politicky (i ideologicky), nemôžu potom poraziť kontrarevolučné útoky imperialistov a reakcionárov a musia prežívať ťažkosti v revolúcii a vo výstavbe napriek tomu, že majú veľké vojenské a ekonomické sily.
V KĽDR je všetok ľud sústredený okolo strany a vodcu, vytvárajúci tak politickú silu vo vrelej jednote. Preto KĽDR dodržiava politickú nezávislosť v akýchkoľvek ťažkých situáciách a preto vždy víťazí na poli revolúcie a výstavby.
Vrelá jednota vodcu, strany a ľudu je hlavnou oporou revolúcie a najsilnejšou zbraňou, ktorej sa nič nemôže rovnať.
Správna cesta politickej nezávislosti je tiež robiť rozhodnutia a realizovať politickú prácu nezávisle podľa vlastnej vedúcej ideológie.
Čo je v politike dôležité? Je to definovať a realizovať politickú činnosť. Bez správnej vedúcej ideológie je nemožné plánovať politickú činnosť podľa záujmov ľudu, to by nebola ani nezávislá politika.
V prípade podľahnutiu tlaku alebo vplyvu iných alebo tancovať ako iní pískajú, je nemožné zachovať nezávislosť v politike. Potom by nebolo možné robiť dobre revolučnú činnosť a výstavbu.
Tak je tomu v prípade veľa krajín, ktoré sa po druhej svetovej vojne stali socialistickými.
Komunistické strany tých krajín psím spôsobom nasledovali a napodobovali druhých namiesto toho aby boli nezávislé, absolutizovali politiku ZSSR, ktorý dosiahol revolučných zmien ako prvý a pokladali za zásadu prijímať jeho politiku ako svoju.
V tých krajinách sa budovala strana a štát po formálnej stránke rovnako ako ZSSR a ak mala Komunistická strana ZSSR v roku 1956 ZSSR zjazd, tie krajiny akceptovali jeho závery. ZSSR napodobňovali bez ohľadu na to, či sa to situácii hodí alebo nie. Povrávalo sa, že ak pršalo v Moskve, tak ľudia v Berlíne a v Budapešti takisto otvárali dáždniky.
Oproti tomu v Kórejskej ľudovodemokratickej republike pod múdrym vedením prezidenta Kim Ir Sena sa rozhodlo pre politiku budovania strany, štátu a armády, politiky demokratických reforiem a politiku pre pracujúcu inteligenciu z nezávislého stanoviska. Takisto sa v KĽDR definovala podľa vlastného názoru politiku socialistickej revolúcie, transformujúcu ekonomické zriadenie, obnovu zničenej ekonomiky, hlavnú líniu budovania socialistického hospodárstva, rozvíjajúcu ľahký priemysel a poľnohospodárstvo súčasne s kladením priority na ťažký priemysel a generálnu línia budovania socializmu skrz tri revolúcie: ideologickú, technickú a kultúrnu.
Keď sa socialistické krajiny, ktoré tancovali ako iní spievali, skolabovali spolu s pádom ZSSR, kórejský socializmus ostal stále víťazný. Nestalo sa mu, že by sa zmietal vo víre zmien a veľkých politických otrasov, ktoré sa prehnali po celom svete.
Tento historický fakt hovorí, že je možné udržať politickú nezávislosť krajiny iba vtedy, keď sa realizuje na vedeckom základe založenom na vedúcej ideológii čučche, ktorá odpovedá požiadavkám doby a na tomto základe pripraví a implementuje správnu politiku nezávislosti, ktorá by dosiahla úspech vo vedení revolúcie a vo výstavbe.
Ďalšia správna cesta politickej nezávislosti je dodržiavať úplnú suverenitu a rovnosť v oblasti vonkajších vzťahov.
To sú posvätné práva krajiny a národa.
Krajiny môžu byť veľké alebo malé ale nikdy nie privilegované a neprivilegované. Všetky krajiny sú nezávislé a rovné. Žiadna krajina nemôže zasahovať do záležitostí druhých a žiadna krajina by to nemala tolerovať.
Je ponaučením z histórie, že slepé napodobňovanie a závislosť na vonkajších vzťahoch vedú k zlyhaniu pokusov o vyriešenie problémov v revolúcii a vo výstavbe, nezávisle na záujmoch ľudu.
Spomínané krajiny nasledovali ZSSR, čím prišli o možnosť udržať si nezávislosť vo vonkajších vzťahoch. Vo výsledku sa im nepodarilo vybudovať prosperujúci socializmus. Namiesto toho nasledovali ZSSR dokonca aj v dobe keď prijal revizionizmus a “reformizmus”. V dôsledku toho sa nakoniec zrútili spolu so ZSSR.
Všetky krajiny by si mali zapamätať toto dôležité ponaučenie a nemali by iba nezasahovať do záležitostí druhých ale takisto by sa mali správať k iným krajinám ako rovný k rovnému a rešpektovať ich.
Iba vtedy si môže každá krajina v podstatnej miere uplatniť svoje právo na nezávislosť v oblasti vonkajších vzťahov a zabezpečiť si politickú nezávislosť.
Je nutné poznať vzťahy medzi politickou suverenitou, nezávislosťou v politike a internacionalizmom.
To je preto lebo niektoré krajiny ohovárajú iné krajiny, ktoré si zachovávajú svoju politickú nezávislosť na svetovej politickej scéne, označujúc ich ako izolacionistické alebo nacionalistické.
Čučche tvrdí, že politická nezávislosť nie je v rozpore s internacionalizmom ale že to prvé je základom toho druhého a posilňuje ho.
Bez politickej nezávislosti nemôže byť žiadna skutočná medzinárodná jednota a priateľstvo. Ako by bolo možné mať priateľské vzťahy s krajinami, ktoré zasahujú do záležitostí iných krajín bez rešpektovania ich suverenity?
Je faktom, že medzinárodná jednota by mala byť dobrovoľná a zachovávajúca vzájomnú rovnosť. Za týmto účelom by si mala každá krajina zachovávať svoju nezávislosť.
Obrana politickej nezávislosti – to je správna cesta na ktorej dokážu pokrokové krajiny prispieť svojim dielom k svetovej revolúcii.
Prevzaté z http://www.kfausa.org/correct-way-political-independence/
